Anabáza: liečivé vlastnosti a kontraindikácie

Anabáza (ježovník) je rastlina z čeľade mrlíkovitých. Rastliny majú podobu polokra alebo byliny so slabo vyvinutými listami. V medicíne sa rozšírila anabáza bezlistá. Vyznačuje sa antiseptickými vlastnosťami a schopnosťou znižovať závislosť od nikotínu. Táto rastlina je však veľmi jedovatá, preto ju možno užívať len na vlastné riziko po konzultácii s lekárom.

Chemické zloženie

Každá časť rastliny obsahuje alkaloidy. Najviac sa ich našlo v jednoročných zelených výhonkoch rastliny. V kvetoch a plodoch rastliny je ich menej a v koreňoch sú už len ich stopy. Preto sa na liečebné účely používajú nadzemné časti rastliny. Rastliny obsahujú tieto alkaloidy:

• anabazín;
• afylín;
• afylidín;
• oxyafylín;
• oxyafylidín;

Za hlavný alkaloid sa považuje anabazín. Tvorí približne 55 – 60 % z celkového množstva látok. Je to bezfarebná kvapalina, ktorá sa ľahko rozpúšťa vo vode. Pri reakcii s organickými rozpúšťadlami vytvára organické a minerálne kyseliny. Pri oxidácii anabazínu vzniká kyselina nikotínová. Tá sa vo všetkých parametroch vrátane zloženia a účinku na organizmus podobá nikotínu. Tento alkaloid však robí rastlinu jedovatou.

Okrem alkaloidov obsahuje anabáza bielkoviny, tuky, vlákninu a škrob. Našli sa v nej aj pektínové látky, popol, sodík, draslík a niektoré ďalšie zriedkavé látky.

Ako vyzerá a kde rastie

Rastlina vyzerá ako malý guľovitý poloker s výškou najviac 70 – 80 cm a jej priemer môže dosiahnuť 140 cm. Vyznačuje sa mohutným koreňovým systémom. Dĺžka hlavného koreňa môže dosiahnuť až 20 m, čo jej umožňuje získavať vlahu z podzemných vôd. Rastlina má početné stonky, ktoré sa začínajú vetviť pri báze. Spodná časť stoniek je zdrevnatená. Vyrastajú z nich mladé zelené výhonky, ktoré majú valcovitý tvar a sú sfarbené do zelena. Listy anabázy sú vyvinuté slabo a takmer ich nevidno.

Kvety anabázy sú malé a tvoria husté klasovité súkvetia. V hornej časti rastliny sa nachádzajú plody. Majú červeno-oranžovú farbu a guľovitý tvar, po stranách sploštený.

Anabasis sa rozmnožuje pomocou semien, obdobie kvitnutia pripadá na koniec leta a začiatok jesene. Dozrievanie kvetov nastáva v polovici jesene. Zvyčajne umelo vysadená anabasis nezačína kvitnúť v prvom roku rastu.

Tento druh je široko rozšírený na rovinách Kazachstanu, vo východnej Ázii a v Azerbajdžane. Vyskytuje sa aj v juhovýchodných regiónoch Ruska. Anabasis uprednostňuje rast na rovinách a predhoriach, najčastejšie na hlinitej pôde. Možno ho nájsť aj na svahoch horských vrcholov, vo výške do 350–400 m. Osamotené kríky možno objaviť v porastoch burín, veľké skupiny sa vyskytujú v údoliach riek a jazier. V Strednej Ázii sa rastlina umelo pestuje v priemyselnom meradle.

Anabasis je prispôsobený rastu v podmienkach púštnej zóny pri silnom teple. Dobre rastie pri teplote do 45 stupňov a v prípade absencie zrážok počas niekoľkých mesiacov. Všetko je v silnom koreňovom systéme, ktorý umožňuje hospodárne využívať vlhkosť a dosahovať hlboké podzemné vody. Objaviť anabasis v lete v púšti je veľmi jednoduché – je jednou z mála rastlín, ktorá zostáva zelená.

Druhy

Existuje niekoľko základných odrôd tejto rastliny. Všetky rastú hlavne v Strednej Ázii, ale niektoré druhy sa prispôsobili životu v niektorých regiónoch Sibíri.

1. Anabasis solončaková. Je to malá rastlina so stonkami. Výškou zriedka presahuje 25–30 cm. Konáre sú drevnaté, každoročne na nich vyrástajú jednoročné výhonky, ktoré na konci jesene odumierajú. Spodné listy sú dobre vyvinuté, ale ich veľkosť nepresahuje 5 mm. Stredné sú vyvinuté o niečo horšie, horné sú málo vyvinuté. Kvety tejto anabasis sú malej veľkosti, zhromaždené v klasovitých súkvetiach. V hornej časti rastliny rastú plody, ktoré majú okrúhly, mierne pretiahnutý tvar. Obsahujú veľa tekutiny jasne červenej farby. Tento druh je väčšinou rozšírený v Strednej Ázii, ale možno ho stretnúť na Kaukaze, v západnej časti RF a v západnej Sibíri.
2. Anabasis syrdarjská. Trvalka s dlhým koreňom, z ktorého rastú rozvetvené výhonky dlhé až 30 cm. Listy sú okrúhle, pretiahnuté, dĺžka nepresahuje 5 mm. Kvety sú v pazuchách listov. Plody chýbajú. Vyskytuje sa iba na území Strednej Ázie.
3. Anabasis krátkolistá. Poloker, nie viac ako 15 cm na výšku. Výhonky sú rozvetvené, husté, majú valcovitý tvar. Samotná rastlina je holá. Málo početné listy sú pretiahnuté, mierne vypuklé zospodu, mäsité. Ich dĺžka nepresahuje 5 mm. Kvety sú umiestnené v pazuchách listov. Plody rastliny sú vajcovitého tvaru, suché.
4. Anabázis kriedový. Malá rastlina, dosahujúca výšku najviac 15 cm. Má početné stonky, ktoré sú veľmi husto usporiadané vedľa seba. Ich priemer nepresahuje 3 mm. Listy majú vajcovitý tvar, v ich pazuchách sú umiestnené kvety. Plod môže byť purpurový alebo oranžový, má vajcovitý tvar. Tento druh je rozšírený na území Európy, Strednej Ázie a dokonca aj Sibíri. Taktiež sa vyskytuje na juhu Ruska. V niektorých regiónoch je rastlina zapísaná v Červenej knihe.

Zber a skladovanie

Surovinu by sa malo zbierať v období, keď obsahuje najvyššiu koncentráciu anabázisu a ďalších zložiek. Zvyčajne toto obdobie pripadá na leto. Liečivú surovinu treba zbierať za slnečného počasia, ďaleko od ciest a tovární. Pred zberom rastliny je vhodné chrániť si ruky rukavicami, pretože obsiahnuté látky môžu spôsobiť otravu aj cez pokožku. Pomocou ostrého nástroja treba odrezať vrchol rastliny s dĺžkou až 25 cm. Aby nedošlo k zničeniu druhu, je dôležité dodržiavať určité pravidlá:

1. Nestrihať kríky úplne. Treba ponechať aspoň 1/3 výhonkov.
2. Robte prestávku každé 3–4 roky. To umožní rastline obnoviť sa.

Najprv všetky odrezané výhonky treba zložiť do kopy. Môžete ich nechať priamo na poli. Ďalej pripraviť rastlinu pred konečným sušením – nakrájať na malé kúsky, s dĺžkou najviac 3 cm a hrúbkou najviac 4–5 mm. Urobiť to možno pomocou rezačky na siláž. Anabázis by sa mal sušiť v dobre vetranom priestore. Vynikajúcou možnosťou v lete je podkrovie. Pri dobrom počasí možno surovinu rozložiť vonku, v tieni stromu. Treba vybrať také miesto, aby sa naň nedostali priame slnečné lúče. Taktiež na sušenie suroviny možno použiť špeciálne sušičky.

Suchá surovina je vhodná na použitie ako liek najviac 2 roky. Taktiež je dôležité dodržiavať všetky pravidlá skladovania jedovatých rastlín. Je vhodné skladovať ju oddelene od iných rastlín a potravín. Skladovať ju možno ako v látkovom vrecúšku, tak aj v sklenenej nádobe, ale je vhodné označiť dátum zberu, aby sa presne určili lehoty.

Zber rastliny v priemyselnom meradle
Túto rastlinu zberali vo veľkom meradle už od čias ZSSR. Po vojne dopyt po nej prudko vzrástol a potreba dosahovala 16 tisíc ton. V súčasnosti je o túto rastlinu stále vysoký dopyt.

V súčasnosti prebieha zber na území Kazachstanu v niekoľkých oblastiach. Už dávno boli vykonané špeciálne práce na objavenie porastov anabázisu. Teraz sú známe, ale tiež sa pestuje umelo. Na rovinách sa anabázis vyskytuje ako osamelé kríky. Veľké porasty boli nájdené v údoliach riek, aj keď sú tiež málo početné. Navyše nie sú vhodné na priemyselné spracovanie, pretože obsahujú málo hlavného alkaloidu – anabazínu.

Tiež sa časom zistilo, že zásoby rastliny postupne klesajú, preto boli zavedené pravidlá zberu. Empiricky sa zistilo, že na obnovenie anabasisu je potrebné urobiť prestávku v zbere suroviny každé 3–4 roky. Dĺžka prestávky je jeden rok. Niektorým úsekom takáto prestávka nestačí a je potrebné ju predĺžiť.

Na druhom mieste v zbere anabasisu sa umiestnil Turkmenistan, presnejšie severná časť krajiny. Podľa niektorých údajov bolo objavených viac ako 30 hektárov tejto rastliny, avšak časom sa plocha zmenšila. Ale v priemyselnom meradle sa tu zber neuskutočňoval, čo umožnilo zachovať zásoby pre budúcnosť.

Na území Azerbajdžanu bolo objavených približne 3 hektáre anabasisu. Z neho sa surovina tiež nevyrábala kvôli nízkej rentabilite z dôvodu dopravy.

V priemyselnom meradle sa rastlina zbiera pomocou špeciálnej techniky. Režú sa horné časti výhonkov, aby sa rastline neublížilo. Pri zbere technikou sa ponecháva malý pás nedotknutý. Odrezané výhonky sa ukladajú do malých kôp, po vysušení sa dôkladne rozdrvia. Potom sa surovina preosieva, aby sa neprepustili nečistoty. Preosievanie tiež umožňuje zbaviť sa zdrevnatených výhonkov, ktoré nie sú vhodné na použitie.

Zber rastliny sa uskutočňuje počas leta a jesene, do príchodu mrazov. Z jedného kríka je možné získať až 2,4 kg výhonkov. V najhoršom prípade 600–800 g. V Kazachstane je možné z jedného hektára nazbierať približne 1000 kg výhonkov. V redších porastoch sa niekedy nepodarí nazbierať ani 50 kg.

Počas celého obdobia kvitnutia sa v anabasise mení množstvo anabazínu. Napríklad v lete sa pozoruje najvyššia koncentrácia, na jeseň jeho obsah klesá. Zároveň sa však zvyšuje zelená hmota, preto sa v ktoromkoľvek ročnom období zbiera približne rovnaké množstvo suroviny.

Liečivé vlastnosti anabázy

Anabasis našiel široké uplatnenie v tradičnej aj ľudovej medicíne. Samotná rastlina nie je zložkou liekov, ale z jej alkaloidov (najčastejšie anabazínu) sa syntetizuje mnoho liečivých látok.

Hlavnou účinnou látkou je alkaloid anabazín. Má stimulačný účinok na nervový systém, ale vo veľkých množstvách môže viesť k jeho paralýze. Afilín, ktorý je súčasťou, sa vyznačuje svojim anestetickým účinkom.

Zo zložiek rastliny sa pripravuje prípravok, ktorý umožňuje úspešne bojovať so škodcami na záhrade. Má vlastnosť jedu a používa sa na postrek výsadieb s cieľom dezinfekcie.

V ľudovom liečiteľstve sa používa zvonka. Vnútorné užívanie môže byť nebezpečné. Liečivé prostriedky na báze anabazisu sa používajú na ošetrenie rán pri niektorých ochoreniach. Rastlina má protikliešťový, antimikrobiálny a baktericídny účinok. Je to dané jej schopnosťou prenikať do pokožky. Dokáže dosiahnuť aj tie parazity, ktoré sa usadili hlboko v koži, a iné lieky na ne nemôžu pôsobiť. Ale aj pri vonkajšom použití je potrebné s touto rastlinou zaobchádzať opatrne.

Okrem toho je anabazis schopný odstraňovať príznaky spôsobené napadnutím kliešťami. Jeho zloženie zahŕňa antioxidanty a protiplesňové zložky. Nie je to však zázračný prostriedok a môže slúžiť len ako doplnok k hlavnej liečbe, nie ju úplne nahradiť.

Anabazis môže byť tiež pomocníkom pre ľudí, ktorí prestávajú fajčiť. Z tejto rastliny sa syntetizuje anabazín hydrochlorid, ktorý sa predáva vo forme tabliet alebo žuvačiek. Dokáže potláčať chuť na fajčenie a tiež uľahčovať stav po odvyknutí od tohto škodlivého zvyku.

Anabáza v ľudovom liečiteľstve

Vzhľadom na vysokú toxicitu rastliny je jej použitie v ľudovom liečiteľstve výrazne obmedzené. Pri zdravotných problémoch sa používa iba tinktúra alebo odvar. Taktiež sa z nej vyrába prášok na rany, ale samostatne si ho vyrobiť nie je možné. Okrem toho sa používa na boj so škodcami v záhradách.

Roztok proti škodcom

Bude potrebných 800 g výhonkov nazbieraných pred začiatkom kvitnutia, 41 l vody a 50 g mydla na pranie. Výhonky anabazisu musia byť čerstvé. Treba ich mierne vysušiť, nasekať, potom zaliať vodou a nechať lúhovať počas 24 hodín, pričom postupne miešame. Potom sa pridá ďalších 10 l vody a nastrúhané mydlo. Dôkladne premiešame a prostriedok je pripravený na použitie. Môže sa ním ošetrovať zeleninové plodiny. Tento prostriedok vynikajúco pôsobí proti listožravým húseniciam, rôznym blchám a niektorým kvetojedom.

Odvar proti demodikóze

Na prípravu lieku sú potrebné listy anabazisu. Pri ich zbere treba brať do úvahy, že v lete je koncentrácia anabazínu v nich najvyššia. Na jeseň sa mierne znižuje, ale stále zostáva v nebezpečných množstvách. Na prípravu odvaru zalejeme listy anabazisu teplou vodou, privedieme do varu a necháme na sporáku 10–15 minút. Postihnutú pokožku utierame najviac 3-krát denne. Odporúča sa nechať prostriedok pôsobiť najviac 2 hodiny, potom pokožku dôkladne umyť. Odvar možno použiť aj na umývanie, v takom prípade môže liečba trvať až do úplného uzdravenia.

Liehová tinktúra na pokožku

Liehová tinktúra nie je menej účinná pri demodekóze ako odvar. Na rozdiel od tinktúr z iných bylín sa pripravuje len počas 4–6 dní. Avšak vodka na prípravu nie je vhodná, potrebný je 70% roztok liehu. Zmiešajte rozdrvený anabázis s liehom v pomere 1:2. Potom dôkladne premiešajte, uzavrite vekom a umiestnite na tmavé miesto. Po 5 dňoch tinktúru vyberte a precedte. Skladovať ju v rovnakej nádobe, v ktorej sa lúhovala, nie je možné, preto musíte nájsť novú nádobu, označiť nádobu s tinktúrou a skladovať na mieste neprístupnom pre deti. Užívať tinktúru vnútorne je prísne zakázané.

Nanášajte tinktúru na tvár vatou najviac 2-krát denne. Zlepšenie možno vidieť už po týždni až dvoch. Tiež je dôležité nanášať tinktúru v malom množstve, aby ste sa vyhli popáleninám od liehu, a zmyť ju z tváre po 60 minútach.

Odvar proti parazitom

Bude potrebných 800 g suchej byliny a 5 l vody. Bylinu zalejte 5 l vody, potom nechajte na tmavom mieste lúhovať, prikrytú vekom. Nasledujúci deň priveďte do varu a varte 30 minút. Potom precedte a ochlaďte. Postrekujte odvarom rastliny proti pavúčiemu roztočovi, jabloňovej obaľovačke alebo nosáčikom.

Prášok proti kliešťom

Pripravuje sa zo stoniek sušenej rastliny. Na prípravu lieku je potrebné rozdrviť surovinu na prášok a nanášať v malom množstve na poškodené miesta pokožky. Prášok tiež zmierňuje príznaky demodekózy. Je to však veľmi nebezpečné, pretože anabazín sa môže absorbovať cez krv, preto sa pred použitím takéhoto prostriedku radšej poraďte s lekárom, aby ste určili dávkovanie.

Druhy liečivých prípravkov

Na rozdiel od iných jedovatých liečivých rastlín je použitie anabázisu obmedzené. Z konvalinky sa napríklad robí aj čaj. Ide o to, že anabazín obsiahnutý v tejto rastline je nadmerne jedovatý, za letálnu dávku sa považujú 2 alebo 3 kvapky. Preto sa vnútorne používajú len syntetizované látky z tohto prvku. Nálev z anabázisu sa tiež nepripravuje kvôli jeho nízkej účinnosti pri vonkajšom použití. V tomto smere je tinktúra účinnejšia.

Tinktúra

Tinktúra sa pripravuje na liehu. Povolené je len vonkajšie použitie. Na prípravu tinktúry možno použiť akúkoľvek časť rastliny, ale lepšie je použiť listy alebo kvety. Najprv surovinu dôkladne rozdrvte, potom zalejte silným liehom a umiestnite na 5–7 dní na tmavé miesto. Odporúča sa lúhovať liek v sklenenej nádobe. Potom ho precedte cez hustú látku, môžete použiť niekoľkokrát preloženú gázu (po použití ju odporúčame vyhodiť).

Tinktúru je potrebné aplikovať v malom množstve, účinne bojuje s demodekózou, ktorú spôsobujú roztoče. Postihnuté miesta môžete pretierať ráno a večer v malom množstve.

Odvar

V Strednej Ázii používali odvar z koreňov anabazisu na liečbu tuberkulózy. Ide o to, že v koreňoch je minimálne množstvo alkaloidov. Najprv ich treba umyť od zeme, rozdrviť a zaliať vriacou vodou, potom dať na oheň a variť ešte 30 minút. Tento prostriedok sa však používal veľmi dávno a nie sú zmienky o súčasnom použití tohto lieku na liečbu tuberkulózy.

Kontraindikácie použitia

Kvôli vysokej jedovatosti má rastlina rad kontraindikácií. Anabazín je veľmi silný jed pre organizmus. Môže spôsobiť otravu, prenikajúc cez kožu, preto aj pri vonkajšom použití treba pamätať na dávkovanie. Smrteľná dávka pre človeka sú 3 kvapky čistého anabazínu. Príznaky ľahkej formy otravy sú bežné: nevoľnosť, zvracanie, zvýšené slinenie, zrýchlené dýchanie a zrýchlenie srdcového rytmu. V prípade ťažkej otravy sa môžu vyskytnúť kŕče, studený pot a dýchacia nedostatočnosť, ako aj delírium. Je dôležité včas poskytnúť pomoc. Odporúča sa ihneď urobiť výplach žalúdka. Taktiež je vhodné zaobstarať si prípravky vyvolávajúce zvracanie a v prípade otravy ich bezodkladne užiť. Potom je potrebné užiť aktívne uhlie. Okrem toho bude potrebný rad ďalších liečebných postupov, medzi ktoré patria rôzne klystíry (soľné, preháňacie a čistiace).

Taktiež je zakázané užívať ho v akejkoľvek forme tehotným ženám, dojčiacim matkám, pri zvýšenom krvnom tlaku, zlej zrážanlivosti krvi a ateroskleróze.

Anabazis je výborný prostriedok proti niektorým kožným ochoreniam a záhradným škodcom. Netreba však zabúdať na vysokú nebezpečnosť rastliny. Je to ten prípad, keď samoliečba môže byť smrteľne nebezpečná.

Foto anabazisu