Gravilát: liečivé vlastnosti a kontraindikácie

Gravilát sa na planéte vyskytuje všade – snáď okrem Antarktídy. Túto rastlinu z čeľade ružovité si obľúbili krajinní dizajnéri a chalupári. Liečia ňou množstvo chorôb rôzneho zamerania. Ženy si s jej pomocou zvyšujú krásu a servírujú na stôl kulinárske výtvory pripravené s prídavkom tejto príjemnej rastliny, ktorá má klinčekovú vôňu. Okrem toho sa podzemok niekedy používa ako trieslovina na kožu a ako farbivo na textílie, ktoré im dodáva zlatisté a hnedasté tóny. Ľudia jej vymysleli mnoho názvov. Najzapamätateľnejšie z nich sú asi klinčekové zelie, klinčekový duch a klinčekový koreň, živá tráva, čistec-tráva, ľubovník, ľúben-tráva, psíky.

Chemické zloženie

1. Žltý farbiaci pigment a triesloviny sa nachádzajú v podzemkoch rastliny, pričom trieslových zložiek je veľa – približne 40% chemického zloženia.
2. Okrem týchto zložiek sa v rastline nachádzajú flavonoidy, známe svojím spevňujúcim účinkom na steny ciev. Zabezpečujú ich pružnosť a znižujú priepustnosť.
3. V rastline sa nachádza aj veľký súbor sacharidov. V kombinácii s inými prospešnými látkami – minerálmi, vitamínmi, flavonoidmi a flavónmi – sú schopné potláčať účinok voľných radikálov, spomaľovať procesy oxidácie tkanív a tým spomaľovať vonkajšie i vnútorné starnutie organizmu. Vo svojej podstate sú tieto látky skutočnými prírodnými antioxidantmi. Z vitamínov treba spomenúť vysoký obsah karoténu a kyseliny askorbovej v listoch, čo podmieňuje imunostimulačný účinok rastliny.
4. V súlade s antioxidantmi pôsobia aj horké látky a zložky éterického oleja – stimulujú a riadia metabolizmus v tele. Mimochodom, éterický olej sa nachádza v podzemku v množstve 0,4 %. Zdá sa to málo, ale dodáva rastline pomerne stály príjemný klinčekový zápach. Éterický olej z kuklíka sa špeciálne získava parnou destiláciou, je červenkastej farby. Dokonca sa používa vo farmaceutickom priemysle na aromatizáciu liečiv.
5. Organické kyseliny kuklíka, zohrávajúce významnú úlohu pri udržiavaní acidobázickej rovnováhy organizmu, prispievajú k zlepšeniu všetkých funkcií tráviaceho systému, vylučovaniu odpadových látok a udržiavaniu celkovej výkonnosti človeka.
6. V rastline je pomerne veľa tanínov, v rôznych častiach kuklíka je ich obsah odlišný. Celkovo však dosahuje 30 %. Tieto látky sú známe a široko používané v medicíne a farmácii, pretože majú rad užitočných účinkov – ako hemostatický, protizápalový, antimikrobiálny, antiseptický a antimalarický.
7. Zdrojom energie pre organizmus slúžia polysacharidy a škrob, ktoré sa tiež nachádzajú v rastline.
8. V kuklíku je glykozid geín. Rovnako ako všetky látky skupiny glykozidov, možno ho hodnotiť ako z negatívnej, tak aj z pozitívnej stránky. Pri predávkovaní sú jedovaté, ale pri rozumnom používaní povzbudzujú chuť do jedla a stimulujú činnosť zažívacieho traktu, majú lokálne dráždivý účinok, regulujú činnosť srdcových svalov a normalizujú cievny systém, a tiež aktívne bojujú proti patogénnym mikroorganizmom.

Ako vyzerá a kde rastie

Táto trváca bylinná rastlina dosahuje výšku od 30 do 60 cm. Má pomerne hrubý podzemok, z ktorého vychádza prízemná listová ružica. Tá pozostáva z výrazne zubatých listov upevnených na dlhých stopkách. Stonka je priama, hranatá, rozvetvujúca sa. Listov je na nej málo, delia sa na tri ostro zakončené sektory s drobnými zúbkami po okraji. Na stonku sú pripevnené takými krátkymi stopkami, že vyzerajú ako sediace. Listy sa líšia veľkosťou – prízemné sú väčšie ako stonkové. Celá zelená časť rastliny je jemne pokrytá mäkkým ochlpením – drobnými chĺpkami.

Kvety sa nachádzajú na vrcholoch každého vetvenia stonky, ich stopky sú krátke a tiež pokryté mäkkými bielymi chĺpkami. Každý kvet je päťlistkový, široko otvorený, na okraji má malý zárez podobný jemne vyrezanému srdcu. Najrozšírenejšie prirodzené sfarbenie kvetov kuklíka je žlté, zriedkavejšie sa môžu vyskytovať aj biele alebo ružové. Sú zhromaždené v súkvetiach po 3 až 10 kusov. Súkvetia bývajú rôzne – jednak v tvare dáždnika, jednak podobné metline.

Kuklík kvitne od konca jari do začiatku leta. Po odkvitnutí sa objavujú plody nazývané viacplodíky, v každom z nich je množstvo semien, ktoré majú na konci zahnutý háčikovitý chvostík. Semená dozrievajú na samom začiatku septembra.

Kuklík nie je príliš náročný na pôdu, nevyhovujú mu len vlhké a kyslé pôdy. Najčastejšie sa táto rastlina vyskytuje na okrajoch lesov a je rozšírená všade – od Európy, Ázie a Afriky až po Austráliu a obe Ameriky. Nezáleží jej na horúčave trópov alebo polopúští, ani na mrazivých ruských zimách. Jediný kontinent, kde sa kuklík nevyskytuje, je Antarktída.

Druhy

V prírode existuje približne päťdesiat odrôd kuklíka, pestuje sa 20 z nich. V Rusku sa možno stretnúť s 11 druhmi – ako v prírodnom prostredí, tak aj pestovanými.

1. Kuklík horský. Jeho obvyklé miesto výskytu sú horské oblasti Európy. Tento druh je kerovitý, ale nízky – najviac 30 cm, jeho lístky sú na dotyk drsné. Kvet sa úplne neotvára, a preto má tvar šálky. Kvitnúť začína v júni. Kvety majú jasnožltú farbu, pomerne veľké – až 4 cm v priemere. Má rád slnko, tieň neznáša, chladné počasie znáša pomerne odolne.
2. Kuklík plazivý. Kuklík plazivý je v mnohom podobný svojmu horskému príbuznému a rastie v susedstve – v Alpách, na Balkáne, v Karpatoch. Rastlina je nízka – len 15 cm. Jednotlivé zlatožlté kvety začínajú tešiť od začiatku leta. Často sa používa na úpravu kvetinových záhonov.
3. Kuklík mestský. Vyznačuje sa veľmi hrubým podzemkom, pre ktorý je cenený ľudovými liečiteľmi. Rastie vo všetkých krajinách, v Rusku je najrozšírenejší v oblasti Uralu. Jeden z najvyšších druhov – až 70 cm. Kvety sú drobné – asi 1,5 cm, majú žltú, ale pomerne svetlú farbu, ak nie priamo bledú. Kvitne od mája a potom vytvára veľa semien, ktoré klíčia pomerne ľahko, v dôsledku čoho sa kuklík rýchlo šíri a vytláča všetky ostatné trávy.
4. Kuklík potočný. Typický obyvateľ amerického kontinentu, ale vyskytuje sa aj na území Eurázie. Jeden z mála druhov kuklíka, ktorý dokáže žiť na hojne zavlažovanej pôde, vrátane brehov riek a jazier. Podzemok je mohutný, výška zodpovedá jeho mohutnosti – až 70 cm. Vyznačuje sa hnedou farbou stonky. Kvety majú zaujímavé sfarbenie – žlté s červeným alebo červenohnedým pruhom, majú tvar misy.
5. Kuklík aleppský. Napriek vysokému vzrastu – 70 cm, má krátky podzemok. Má vonkajšiu podobnosť s kuklíkom mestským, ale aleppský je viac chlpatý, ba až huňatý. Jeho živlom sú brezové lesy, ich okraje, stepné lúky. Je široko rozšírený po celom Rusku – od európskej časti až po Ďaleký východ, v Strednej Ázii a na severoamerickom kontinente. Samovýsevom pomocou vetra sa ľahko šíri na slušné vzdialenosti a veľké územia. Na obmedzenie jeho šírenia je potrebné včasné vykosenie – pred začiatkom dozrievania semien.
6. Kuklík čilský. Jeho domovinou je Čile, odtiaľ pochádza aj názov. Vysoká a kerovitá rastlina, pokrytá hustým chlpom. Vyznačuje sa veľkými – asi 4 cm – plnými kvetmi purpurovej farby, kvitne pomerne dlho – od konca mája až do konca leta.
7. Kuklík žiarivočervený. Domovinou tohto druhu kuklíka je Kaukaz a územie Balkánskeho polostrova. Na základe rastliny pochádzajúcej z týchto oblastí vyšľachtili šľachtitelia veľmi krásny kvet, ktorý si cenia krajinní dizajnéri a záhradkári. Vysoká kríkovitá rastlina s veľkými žiarivočervenými kvetmi, zhromaždenými do čiapočky po 2–4 kusy. Kvitne od mája do konca leta.
8. Kuklík veľkolistý. Z názvu je zrejmé, že charakteristickou črtou tohto druhu je väčšia listová plocha v porovnaní s inými druhmi. Každý list je široký, má tvar vajca. Ale kvety sú menšie, bledšie a nenápadnejšie ako u príbuzných rastlín – iba 1 cm v priemere. Kvitnutie začína v máji a končí v polovici leta. Domovinou tohto druhu je Severná Amerika.
9. Kuklík Rossa. Tento druh je pozoruhodný tým, že je rozšírený najmä v chladnom podnebí – v arktických oblastiach severoamerického kontinentu. Výborne sa udržuje a normálne prezimuje v takýchto drsných podmienkach.
10. Kuklík triflorum. Nízka trvalka, dorastá do výšky najviac 30 cm. Úspešne sa používa na úpravu rabatok a kvetinových záhonov, široko sa uplatňuje nielen v súkromných, ale aj v mestských krajinných úpravách. Žiarivožlté kvety poskytujú estetické potešenie svojou veselosťou. Medzi žiarivožltými kvetmi sa môžu objaviť aj oranžové.
11. Kuklík hybridný. Šľachtitelia vyšľachtili množstvo odrôd tohto druhu kuklíka. V podstate sa vyznačujú veľkými kvetenstvami v oranžových a červených odtieňoch. Medzi najobľúbenejšie patria odrody ako jemne oranžová «Gladys Perry» a «Princezná Juliana» a oranžovo-červená «Fire Opal».

Zber a skladovanie

Keďže pre kuklík prakticky neexistuje pôda, ktorá by nebola vhodná na rast, možno ho stretnúť aj na mestských prírodných trávnikoch a popri cestách. Takéto rastliny nemožno zbierať a pripravovať na liečebné účely, pretože absorbujú všetky škodlivé látky z priemyselných emisií a automobilových výfukov. Radšej sa vyberte na zber mimo mesta, do lesov a lúk.

Zelenú časť rastliny, rovnako ako kvety, treba zbierať, keď začína kvitnúť, a rezať kuklík kosákom prakticky pri samom základe stonky. Na zber je lepšie vyraziť v prvej polovici dňa, ale nie príliš skoro: treba, aby stihla uschnúť rosa.

Zeleň môžete sušiť celú alebo oddeliť kvety a urobiť samostatný zber. Podmienky sušenia sú pre ne rovnaké. Najprv treba liečivú surovinu mierne zvädnuť v tieni na čerstvom vzduchu, a potom zvädnutú rastlinu dosušiť v elektrickej sušičke pri teplote 45–50 stupňov. Aby bolo pohodlnejšie ukladať rastlinu do sušičky, je lepšie ju vopred nakrájať na kúsky.

Hotovú liečivú surovinu je lepšie uložiť do papierových vrecúšok, kartónových škatúľ alebo bavlnených vrecúšok, v ktorých sa skladujú v suchej miestnosti najviac jeden rok.

Podzemky (korene) sa oplatí nazbierať na jeseň, do toho času stihnú nahromadiť najväčšie množstvo liečivých látok. Na liečebné účely sa najlepšie hodia dospelé rastliny. Vykopané korene treba otriasť od pôdy, dôkladne umyť pomocou kefy a rovnako ako zelenú časť najprv vysušiť na vzduchu a až potom vložiť do elektrickej sušičky alebo sušiarne, kde sa nastaví teplota 45 stupňov. Za týchto podmienok liečivo výborne zachováva aj prospešné látky, aj charakteristickú odlišnú vôňu gravilátu – vôňu klinčekov.

Liečivé podzemky skladujte v bavlnených vreckách v suchej miestnosti; za týchto podmienok sú použiteľné po dobu troch rokov.

Liečivé vlastnosti gravilátu

Gravilát je rastlina známa ako liečivá už v starovekom Grécku. Práve Gréci ho opísali v lekárskych traktátoch. Oficiálnou medicínou našej krajiny bola uznaná v roku 1818 a zaradená do ruskej farmakopee.

Vďaka látkam obsiahnutým v liečivej rastline majú prípravky z nej vyrobené protizápalové, hojivé, antiseptické, sťahujúce, protimalarické, potopudné a celkovo posilňujúce účinky. Jej zloženie dokáže zmierniť bolesť brucha vzniknutú kŕčmi, odstrániť stagnáciu žlče, znížiť únavu a dodať životnú silu, znížiť potenie.

Z liečivej rastliny sa pripravujú vodné prípravky – nálevy a odvary – a liehové tinktúry, gravilát sa používa priamo – jednoducho rozomletý na prášok. V zozname ochorení, s ktorými si rastlina poradí, sú kolitídy rôzneho pôvodu, zápaly žalúdka, črevné kŕče a zvýšená plynatosť, vracanie a úplavica. Gravilát lieči aj dýchacie orgány – od jednoduchého kašľa až po čierny kašeľ, zápal pľúc, bronchiálnu astmu a dokonca tuberkulózu. Nefritídy a cystitídy, cholecystitídy a problémy s pečeňou, neurózy a C-avitaminózy – na liečbu všetkých týchto chorôb existuje recept založený na liečivej rastline.

Gravilát sa používa aj na riešenie mužských a ženských citlivých problémov: zbavuje impotencie, užíva sa ako prostriedok na stimuláciu maternicových kontrakcií a zastavenie krvácania – a to nielen maternicového, ale aj hemoroidálneho.

Antiseptické a protizápalové schopnosti liečivej rastliny sú využívané aj na vonkajšie použitie pri liečbe angín, parodontózy, gingivitíd a stomatitíd – a to pre veľmi ťažké a pokročilé prípady, keď už sú pozorované nekrotické zmeny tkanív, na urýchlenie hojenia rán. Gravilát vyháňa červy a bojuje s rachitídou, je účinný ako antivírusový, potopudný, protimalarický a tonizujúci prostriedok.

Gravilát v ľudovej medicíne

Podľa stáročnej tradície používa ľudová medicína túto liečivú rastlinu na zbavenie sa širokého spektra problémov – od bežného potenia až po vážne – napríklad také, ako sú nádory.

Proti mozoľom

Na odstránenie suchých mozoľov bude potrebné čerstvé, práve vykopané podzemok kuklíka. Je potrebné ho rozrezať pozdĺžne na polovicu a priviazať rezom na mozoľ na noc. Postup opakovať denne, kým mozoľ nezmizne.

Pri prechladnutí

Na prípravu nápoja, ktorý uľahčuje stav pri prechladnutí, je potrebné vziať 15–20 gramov prášku pripraveného z akýchkoľvek nadzemných častí rastliny – listov, stoniek, kvetov – zaliať ho vriacou vodou a počkať 3 hodiny, kým sa vylúhuje. Po scedení piť po 2 hlty ráno a večer. Nápoj nielen pomôže rýchlejšie sa vyliečiť z prechladnutia, bronchitídy alebo angíny, ale tiež posilní imunitu a stane sa výborným preventívnym prostriedkom proti následným ochoreniam.

Čistiaci prostriedok

Takýto prípravok sa pripravuje iba z usušených listov rastliny. Tie sa rozotrú prstami na prášok a vezmú sa 2 čajové lyžičky liečivej suroviny. Po zaliatí 2,5 šálky vriacej vody sa zahrieva 20 minút vo vodnom kúpeli. Ak sa počas dňa vypije polievková lyžica tohto prípravku, obnoví sa rovnováha stopových prvkov v organizme – ako železo, sodík a horčík. Tento prostriedok tiež čistí cievy a pomáha pri hojení zložitých rán.

Deťom pri rachitíde

Kúpele s takýmto prípravkom sa predpisujú deťom starším ako pol roka.

Kuklík sa používa ako súčasť bylinnej zmesi, v ktorej sa táto rastlina mieša v rovnakých pomeroch s harmančekom, žihľavou a dvojzubom. Je potrebné vziať 4 polievkové lyžice zmesi a variť 15 minút vo vode (3 litre). Po scedení pridať do vody na kúpeľ (20 litrov). Doba vodnej procedúry je 10 minút.

Pri poruchách trávenia

Ochorenia pečene, cholecystitídu a gastritídu možno liečiť prípravkom pripraveným z koreňa a byliny kuklíka, ktorých 10 gramov sa rozdrví a varia sa 10 minút v 250 ml vody a zmes sa naleje do termosky na 2 hodiny. Potom prefiltrovať a piť tekutinu počas dňa, rozdelenú na 4 dávky.

Pri ochoreniach obličiek

Na 250 ml vody vziať 20 gramov suchej byliny a variť prípravok pol hodiny. Keď vychladne, precediť a užívať 3-krát denne pred jedlom po polievkovej lyžici odvaru. Rovnakým možno kloktať hrdlo pri angíne a ústa pri stomatitíde.

Pri bronchitíde

Na zmiernenie kašľa pri bronchiálnej astme a bronchitíde sa odporúča pred jedlom užívať prášok z usušeného koreňa kuklíka. Brať prostriedok na špičke čajovej lyžičky, užívať ho s medom a zapiť vodou.

Prostriedok na zastavenie krvácania

1. Pri maternicovom alebo hemoroidálnom krvácaní počas 30 minút variť 2 polievkové lyžice nastrúhaného koreňa liečivej rastliny v pol litri vody. Po vychladnutí precediť a získanú tekutinu vypiť počas celého dňa v malých dávkach.
2. V závažných prípadoch je potrebný silnejší odvar, ktorý sa pripravuje z 30–40 gramov koreňa a pol druha šálky vody. Treba ho odpariť na miernom ohni na polovicu, precediť a užívať každú hodinu po polievkovej lyžici.

Proti gastritíde

Pripravuje sa liečivá bylinná zmes z gravilátu, skorocelu, krvavca a tymiánu, každého po jednej polievkovej lyžici. Ďalej je potrebné pridať 3 polievkové lyžice tavolníka, harmančeka, lnice, podbeľu, vŕbovky, melisy a 2 lyžice šišiek chmeľu a vresu. Toto množstvo vystačí na celý liečebný cyklus, pretože na dennú dávku sa pripraví len 1 polievková lyžica zmesi, ktorá sa v termoske zaleje 300 ml čerstvo prevarenej vody. Užívať po 6-hodinovom lúhovaní a precedení. Kvapalinu rozdeliť na tri časti a každú vypiť pol hodiny pred jedlom.

Druhy liečivých prípravkov

Hlavné liečivé formy, v ktorých ľudové liečiteľstvo používa liečivú rastlinu, sú nálev, tinktúra a odvar.

Nálev

1. Nálev z byliny. Táto liečivá rastlina dobre upokojuje nervy. Na prípravu nálevu zalejte polievkovú lyžicu nasekaných listov pohárom prevarenej vody a nechajte lúhovať najmenej dve hodiny, preceďte a vzniknutú kvapalinu vypite počas dňa rozdelenú na dve časti.
2. Nálev z koreňov – 1. variant. Pri liečbe chorej pečene, odstraňovaní kŕčov žlčníka a črevných kolík pomáha ľudovým liečiteľom nálev z koreňov gravilátu. Nasekané korene (jedna polievková lyžica) sparíme pohárom prevarenej vody a necháme pod pevne uzavretým vekom a teplou utierkou najmenej dve hodiny, radšej aj tri. Trojhodinové lúhovanie možno nahradiť parou na vodnom kúpeli počas pol hodiny. Po vychladnutí zmes preceďte a užívajte až 4-krát denne – pred jedlom, naraz vypite 2–3 polievkové lyžice.
3. Nálev z koreňov – 2. variant. Pri plynatosti, hnačke, vracaní, črevných kolikách a dokonca aj pri úplavici je indikovaný nálev z 2 čajových lyžičiek jemne narezaného, čerstvo vykopaného koreňa liečivej rastliny, zaliateho 250 ml prevarenej vody. Po dvojhodinovom lúhovaní v pevne uzavretej nádobe prostriedok preceďte, rozdeľte na dve rovnaké dávky a vypite ráno a večer pol hodiny pred jedlom.

Tinktúra

1. Tonizujúca tinktúra. Do 100 ml vodky vsypte polievkovú lyžicu jemne nasekaného čerstvého koreňa rastliny a nechajte mesiac lúhovať na tmavom mieste. Preceďte a pite 10–15 kvapiek, rozriedených v 100 ml vody, pred raňajkami, obedom a večerou. Pôsobí upokojujúco a odporúča sa pri liečbe nervových porúch, tiež dodáva životnú silu.
2. Tinktúra pri rakovine žalúdka. V pol litri vodky namočte 5 veľkých lyžíc koreňa liečivej rastliny, vopred rozdrveného. Nechajte lúhovať 2 týždne do hotova. Liečba touto tinktúrou je indikovaná v rámci komplexnej terapie pacientom trpiacim na rakovinu žalúdka. Dávkovanie – 20 až 30 kvapiek trikrát denne jednu hodinu po jedle. V niektorých prípadoch liečitelia predpisujú na jednorazovú dávku čajovú lyžičku prostriedku.
3. Tinktúra na víne. Na pol litra vína je potrebných 5 čajových lyžičiek rozdrvených koreňov liečivej rastliny. Doba macerácie – jeden týždeň. Precedený prípravok možno použiť na zlepšenie procesu trávenia, zníženie tvorby plynov a zastavenie vracania. Užívať 50–60 minút po jedle (3–4 krát denne) po jednej polievkovej lyžici.

Odvar

1. Počas pol hodiny prevariť 15 gramov čerstvého surového koreňa v 200 ml vody. Po vychladnutí prefiltrovať. Týmto odvarom kloktať hrdlo pri angíne, a tiež prikladať obklady na zmiernenie bolestí kĺbov pri vyvrtnutiach a reumatizme.
2. Pri slabom vare nechať na ohni 10 minút pohár vody s čajovou lyžičkou postrúhaného čerstvého podzemku kuklíka. Potom ešte hodinu macerovať, následne precediť a vypiť počas celého dňa, občas urobiť malý dúšok. Odvar je určený na zastavenie maternicového krvácania.
3. Na miernom ohni počas 10–15 minút prevariť 250 ml vody s 2 čajovými lyžičkami čerstvého nasekaného koreňa liečivej rastliny, potom nechať 2 hodiny macerovať. Tento odvar je vhodný na kloktanie hrdla pri laryngitíde alebo angíne. Tiež prípravok pomáha na liečbu ústnej dutiny pri gingivitíde, stomatitíde a iných problémoch slizníc. Kloktať 4–5 krát denne až do úplného vymiznutia príznakov.
4. V pohári horúcej vody rozmiešať polievkovú lyžicu čerstvého koreňa rastliny nakrájaného na malé kúsky a dať na 20 minút na mierny oheň, potom odstrániť a nechať lúhovať ešte 50–60 minút. Prefiltrovať a piť po jednej polievkovej lyžici 20 minút pred jedlom 3 až 4 krát denne. Odporúča sa na liečbu suchého kašľa pri bronchitíde.

Použitie v kozmetike

Esenciálny olej získavaný z kuklíka sa aktívne využíva spoločnosťami na výrobu parfumérskych a kozmetických prípravkov. Dodáva produktom príjemnú klinčekovú vôňu a vďaka antiseptickým schopnostiam rastliny sa z neho pripravujú prostriedky, ktoré majú na pokožku čistiaci, tímiaci bolesť a mierne vysušujúci účinok.

V domácej kozmetike sa kuklík používa najmä na mastnú pleť. Pomocou liečivej rastliny možno znížiť množstvo kožného mazu, dať do poriadku dermu a regulovať potenie.

Maska pre mastnú pleť

Čajovú lyžičku zelene kuklíka variť pol hodiny v pol litri vody. Odstavte prípravok z platne, preceďte ho horúci a opatrne, tenkým prúdom, za stáleho miešania pridajte do tekutiny 2 polievkové lyžice škrobu. Vzniknutú hmotu nechajte vychladnúť počas štvrťhodiny a na 30 minút naneste na tvár. Počas týchto tridsiatich minút sa nevenujte žiadnej činnosti, odpočívajte a pozerajte obľúbený milý televízny program.

Kúpeľ pre telo

Ak chcete zlepšiť stav mastnej pleti, vyčistiť póry alebo zmierniť prejavy akné, ktoré sa často objavuje na chrbte pri mastnej pleti, pripravte si odvar z 8 polievkových lyžíc rastliny (vhodné sú akékoľvek časti graviátu) a litra vody. Zmes povarte štvrť hodiny, prelejte do termosky a nechajte v nej ešte pár hodín, potom odvar prefiltrujte a vylejte do vane – a môžete sa ponoriť do vody, užívať si a zároveň sa liečiť.

Proti kožným vyrážkam

Vysušený podzemok liečivej rastliny rozomeľte v mlynčeku na kávu na prášok. Vezmite 2 polievkové lyžice prášku a zmiešajte ho s polievkovou lyžicou bravčovej masti, ktorú je vhodné mierne zohriať. Natierajte začervenania a vyrážky akné typu ráno a večer.

Proti ekzémom a kožným podráždeniam

Na pokožku rúk postihnutú ekzémom priložte listy rastliny, pre väčší účinok ich vopred rozmačkajte, aby sa objavila šťava. Zaistite liečivú bylinu suchým čistým obväzom. Opakujte procedúru raz denne, kým sa pokožka neupraví. Tento prostriedok pomôže aj pri zbavení sa iných kožných ochorení.

Proti opuchom tváre a cievnym pavúčkom

Zvyčajnú dávku bežného denného krému zmiešajte s kašou získanou pomocou mixéra z čerstvých listov graviátu. Naneste krémovo-bylinnú zmes na tvár a poležte 20–25 minút, potom zmyte zvyšky byliny teplou vodou. Liečivý účinok sa dosahuje vďaka posilňujúcemu pôsobeniu rastliny na steny ciev a zvyšovaniu ich pružnosti. Ak sa tento postup vykonáva pravidelne, opuchy sa neobjavia a cievne pavúčiky časom zmiznú.

Kontraindikácie použitia

Osobitosť graviátu spočíva v tom, že predisponuje k zrážaniu krvi, preto ho neodporúčajú pacientom náchylným na tvorbu trombov, trpiacim tromboflebitídou. Tí, ktorí majú nízky krvný tlak, by sa tiež mali vzdať snahy liečiť sa pomocou tejto liečivej rastliny.

Kvôli prítomnosti sťahujúcich a trieslovinových látok vo svojom zložení je graviát zakázaný tým, ktorí dobre poznajú chronickú zápchu. Tehotným ženám, dojčiacim matkám a deťom je graviát tiež kontraindikovaný.

A ako každá liečivá rastlina, aj graviát má určite zložky, na ktoré môže mať niekto individuálnu neznášanlivosť. Takí ľudia ho nemôžu používať.

Foto kuklíka