Lipkavec: liečivé vlastnosti a kontraindikácie

Lipkavec (tiež Galium – z gréckeho názvu pre mlieko) je liečivá rastlina, ktorá rastie v Eurázii aj v Severnej Amerike. V prírode existuje niekoľko stoviek druhov tejto rastliny, ale v modernej fytoterapii ani v tradičnom ľudovom liečiteľstve sa nepoužívajú zďaleka všetky. Existujú aj jedovaté odrody, s ktorými treba zaobchádzať obzvlášť opatrne.

Chemické zloženie

Najlepšie je preskúmané chemické zloženie dvoch odrôd – lipkavca pravého (tiež žltého) a lipkavca obyčajného. Obe sa aktívne používajú v ľudovom liečiteľstve, pričom cenné látky pre farmakológiu sa nachádzajú v byline, stonkách, kvetoch a dokonca aj v podzemkoch týchto rastlín.

Chemické zloženie lipkavca pravého je dobre preskúmané, patria doň:

1. Steroidné saponíny. Ich funkciou v prírode je ochrana rastliny pred škodcami a chorobami. Majú protiplesňové vlastnosti, okrem toho sa používajú na získavanie hormonálnych liekov.
2. Kyselina askorbová (vitamín C), ktorá normalizuje stav ciev a celého krvného obehu, a tiež posilňuje imunitu.
3. Karotén, prospešný pre zrak.
4. Flavonoidy, ktoré majú protizápalové a antioxidačné vlastnosti.
5. Rôzne organické kyseliny.
6. Triesloviny a farbiace látky (s tými poslednými súvisí názov tejto rastliny – veď vylučuje rovnaký pigment ako marena).
7. Rôzne stopové prvky – meď, železo, zinok, dokonca nikel a kobalt a ďalšie.

V kvetoch a listoch tejto odrody sa nachádza zrážací enzým rennín, vďaka ktorému sa táto rastlina v staroveku používala aj na výrobu syra.

Chemické zloženie lipkavca obyčajného je vcelku podobné predchádzajúcemu. Sú v ňom tiež prítomné steroidné saponíny, glykozidy, flavonoidy a kumaríny. Ale okrem toho je tu ešte kyselina salicylová, ktorá má antiseptické a keratolytické vlastnosti. Obsahuje tiež kyselinu ursolovú a zodpovedajúci aldehyd, ktoré podmieňujú použitie rastliny na liečbu močových kameňov. Lipkavec obyčajný tiež obsahuje soli zinku, kobaltu, horčíka, niklu atď.

Ako vyzerá a kde rastie

Takmer všetky druhy tejto rastliny sú široko rozšírené po celom svete. Napríklad lipkavec pravý rastie nielen v Európe, ale aj v Severnej Afrike. V Ázii sa vyskytuje takmer všade v oblastiach s miernym podnebím, vrátane Turecka, krajín Blízkeho a Ďalekého východu. Rastlinu možno nájsť dokonca na Novom Zélande (pravda, zavliekli ju tam kolonisti) a v Severnej Amerike. Lipkavce väčšinou rastú na lúkach na seno, pšeničných poliach, popri cestách a na medziach, obľubujú úrodné pôdy.

Medzi lipkavcami sa vyskytujú jednoročné, dvojročné aj viacročné rastliny. Podzemky sú pri všetkých druhoch tenké a silne rozvetvené. Pri niektorých druhoch majú liečivé účinky.

Stonky tejto rastliny sú najčastejšie tenké, pri niektorých druhoch plazivé. Existujú však aj druhy s pevnými priamymi stonkami, napríklad lipkavec severný. Listy tejto rastliny sú úzke, sýtozelenej farby; pri niektorých druhoch majú zubaté okraje. Kvety sú drobné, hviezdicovité; farba okvetných lístkov môže byť veľmi rozmanitá – biela, žiarivo žltá, ružová. Niektoré druhy, napríklad lipkavec voňavý, majú príjemnú vôňu.

Druhy

Existujú rôzne druhy lipkavca, väčšina z nich sa vyskytuje na území Ruska, Bieloruska a Ukrajiny:

1. Lipkavec severný. Je to viacročná bylina, ktorá dorastá do výšky najmenej 15 cm a niekedy takmer do metra. Charakteristickým znakom sú malé úzke listy s tromi žilkami, spojené v skupinkách po niekoľkých kusoch. Rastlina kvitne drobnými kvetmi, zvyčajne bieleho odtieňa. Rastie prevažne na lesných lúkach, obľubuje vlhké nivy. A hoci lipkavec zvyčajne obľubuje úrodné pôdy, tomuto druhu sa môže výborne dariť aj na kamenistých pôdach a v močaristých oblastiach. Vo fytoterapii sa využívajú najmä kvety a listy tohto druhu.
2. Lipkavec pravý. Je to viacročná rastlina s pevnou priamou stonkou, ktorá dorastá do výšky okolo 60–70 cm. Jej listy sú špicaté, ich povrch má výrazný zelený odtieň a zdola sú pokryté sivým zamatovým chĺpkom. Považuje sa za vynikajúcu medonosnú rastlinu. Jej jasné žlté kvety sú spojené do huňatých metlín. Naozaj majú výraznú medovú vôňu, ktorá počas celého leta priťahuje včely. Tento druh sa najčastejšie vyskytuje na lúkach, obľubuje úrodné pôdy a pri dobrých poveternostných podmienkach a neprítomnosti prekážok tam môžu vytvoriť skutočné plantáže.
3. Lipkavec chlpatý. Táto rastlina je v podstate burina, a to ešte mimoriadne odolná voči akýmkoľvek metódam boja proti nej. Jej hlavnou črtou je štruktúra stoniek pokrytých malými zúbkami, vďaka ktorým sa veľmi pevne prichytáva na hladký povrch stebiel obilných klasov. Lístky sú úzke, drobné kvietky bielej farby tvoria malé súkvetia polookolíkového typu. V ľudovom liečiteľstve sa často používa čerstvá šťava z tejto rastliny, považuje sa za veľmi účinnú pri liečbe rôznych ochorení pečene a dysfunkcie štítnej žľazy. V súčasnosti sa vo fytoterapii skúma možnosť jej použitia proti zhubným nádorom. Zložky obsiahnuté v byline a kvetoch tejto rastliny jej zabezpečujú tiež vlastnosti diuretika a antioxidantu. Masti, odvary a nálevy na báze tohto druhu majú vlastnosti hojiť rany, čo umožňuje ich použitie pri rôznych dermatologických poruchách.
4. Lipkavec voňavý. Tento druh rastliny je tiež trváci. Jeho stonky dosahujú výšku až 65 cm. Spomedzi všetkých svojich príbuzných je lipkavec voňavý považovaný za najkrajší. Súkvetia predstavujú hneď niekoľko polookolíkov zložených z množstva drobných kvietkov s príjemnou vôňou. Lipkavec voňavý začína kvitnúť skôr ako iné druhy, už v apríli. Jeho kvitnutie trvá len do začiatku leta. Najčastejšie sa vyskytuje na Kryme, Kaukaze, v Strednej Ázii, hoci ho možno nájsť aj v iných regiónoch Ruska.
5. Lipkavec obyčajný. Toto je jedna z najvyšších odrôd tejto rastliny. Na výšku môže dosiahnuť najmenej 85 cm. Jeho stonka je pevná, hranatého tvaru, málo rozvetvená. Lístky sú drobné a úzke. Zvrchu sú slabšie ochlpené, zospodu silnejšie. Kvety tohto druhu sú jemne zlatožlté. Táto rastlina kvitne na konci prvého letného mesiaca a kvitne až do začiatku jesene. Vyskytuje sa najmä na suchých lúkach a malých svahoch. Charakteristickým znakom tohto druhu je prítomnosť kremičitej kyseliny a veľkého množstva éterických olejov v jeho chemickom zložení.
6. Lipkavec mäkký. Jeho charakteristickou črtou je trochu nezvyčajný štvorhranný tvar hladkej stonky. Rastú na nej malé podlhovasté lístky s malými ostňami na koncoch. Kvety sú drobné, s bielymi lupienkami, sú zhromaždené v súkvetiach, ktoré na koncoch stoniek tvoria pomerne veľké metliny. Tento druh lipkavca kvitne pomerne krátko, koncom júna a v prvej polovici júla. Vyskytuje sa popri cestách a na lúkach. V tradičných receptoch sibírskej medicíny sa používa najmä na odstránenie porúch srdcového rytmu.

Liečivý účinok niektorých odrôd lipkavca sa považuje za málo preskúmaný. Avšak prakticky všetky uvedené druhy sú perspektívnou surovinou pre farmaceutický priemysel.

Zber a skladovanie

Keďže sa vo fytoterapii dnes používajú najmä dva druhy lipkavca, je potrebné zvážiť osobitosti ich zberu a skladovania.

Čo sa týka lipkavca pravého, v tomto prípade sú liečivou surovinou všetky časti rastliny – podzemky, stonky, listy a kvety. Najlepšie je zbierať ho počas kvitnutia. Nazbieranú surovinu sa odporúča sušiť prirodzeným spôsobom na otvorenom vzduchu, ale lepšie – v tieni. Možno ju sušiť aj na teplom podkroví za predpokladu, že bude dobre vetrané. Na sušenie sa stonky, listy a kvety rozkladajú na bavlnenej tkanine alebo papieri (nesmie sa však použiť novinový papier, pretože by surovina vsiakla škodlivú tlačiarenskú farbu). Bylina a kvety sa rozkladajú v tenkej vrstve, občas ich treba prehrabúvať, aby lepšie preschli.

Podzemky lipkavca sa odporúča zbierať počas celého leta bez ohľadu na obdobie kvitnutia. Sušia sa na čerstvom vzduchu. Všetky druhy suroviny sa odporúča skladovať buď v plátených vrecúškach, alebo v papierových vreckách, alebo v tesne uzatvárateľných sklenených nádobách. To všetko však možno uchovávať len v zatvorených skriniach, aby na ne neprenikalo slnečné svetlo. Doba skladovania – tri roky.

U lipkavca priliehavého sa väčšinou zbiera iba bylina počas kvitnutia. Podzemky sa používajú zriedkavejšie, ale ak sa predsa len zbierajú, tak na jeseň. Surovina sa suší v tieni alebo v sušičkách určených na zeleninu a ovocie, pričom korene treba vopred rozdrviť.

Liečivé vlastnosti byliny lipkavca

Nie všetky liečivé vlastnosti lipkavca, ktoré sa mu pripisovali v dávnych časoch, sú dnes dokázané. Mnohé jeho charakteristiky však boli potvrdené vedeckými výskumami. Dnes sa predpokladá, že lipkavec pravý má:

1. Protizápalové účinky, ktoré zabezpečujú flavonoidy.
2. Estrogénne účinky (vďaka steroidným saponínom, ktoré majú vlastnosti podobné vlastnostiam ženských hormónov).
3. Slabé antiseptické účinky, a to vďaka tým istým saponínom, ako aj organickým kyselinám.
4. Žlčopudné a močopudné vlastnosti.
5. Hojivé účinky.
6. Celkovo posilňujúce účinky vďaka vyššie uvedeným vitamínom a mikroprvkom.

Okrem toho má sedatívne a hemostatické vlastnosti. Môže sa používať aj ako prírodné preháňadlo.

Čo sa týka lipkavca priliehavého, ten má:

1. Protinádorové účinky. Existujú výskumy, ktoré dokazujú, že jeho extrakt ničí bunky zhubných nádorov prsníka, ale pritom nepoškodzuje zdravé tkanivá. Tento účinok zabezpečuje diosmetín – látka, ktorá sa nachádza v byline lipkavca priliehavého.
2. Antiproliferatívne vlastnosti, ktoré tiež umožňujú bojovať proti nádorom.
3. Antifungálna aktivita – vďaka obsahu saponínov, ktoré v prírodných podmienkach chránia rastlinu pred takýmito mikroorganizmami.

V ľudovom liečiteľstve sú známe aj antipyretické vlastnosti lipkavca priliehavého. Vo východnej Sibíri sa odvary z jeho byliny používali v dávnych časoch ako prostriedok proti epilepsii. Tieto vlastnosti rastliny však zatiaľ nie sú dostatočne preskúmané.

Použitie v ľudovom lekárstve

V tradičnej a modernej fytoterapii sa prostriedky na báze lipkavca pravého alebo lepkavého používajú pri týchto ochoreniach:

1. Angína, bronchitída, rôzne ochorenia dýchacích ciest až po zápal pľúc. V takých prípadoch sa používa nálev z byliny lipkavca – 2 čajové lyžičky sušených a rozdrvených listov a byliny zaliať pohárom vriacej vody, potom nechať lúhovať 50–60 minút, precediť. Získané množstvo rozdeliť na tri rovnaké porcie a piť trikrát denne nezávisle od jedla.
2. Ochorenia pečene vrátane zápalového charakteru. Liečia sa odvarom – 1 polievková lyžica suchej suroviny zaliať pohárom vriacej vody a zohrievať na miernom ohni 5 minút. Potom liek ochladiť na prijateľnú teplotu, precediť a užívať v rovnakých dávkach trikrát denne.
3. Erektilná dysfunkcia. Odporúča sa užívať čerstvú šťavu z nadzemnej časti rastliny – po 2 polievkové lyžice najmenej trikrát denne, dĺžka kúry – minimálne mesiac.
4. Angína pectoris. Je potrebné pripraviť slabý nálev z podzemku lipkavca lepkavého – 20 g suchej rastlinnej suroviny na 0,5 l vriacej vody.
5. Patológie ženského reprodukčného systému vrátane fibromyómu, endometritídy, amenorey (bolestivá menštruácia). Na to pripraviť nálev opísaným spôsobom a užívať trikrát denne. Ale touto bylinou možno liečiť aj zápalové ochorenia panvových orgánov. V takom prípade 4 polievkové lyžice suchej rastlinnej suroviny zaliať 0,4 l vriacej vody, nechať lúhovať v termose 4 hodiny, potom precediť a pridať do vody do kúpeľa.
6. Erózia krčka maternice. Odvar z byliny, listov a kvetov lipkavca odporúčajú na vaginálne výplachy.
7. Ochorenia mliečnej žľazy. Možno užívať nálev z byliny (2 čajové lyžičky suroviny na pohár vriacej vody) alebo na problémovú oblasť prikladať rozdrvenú na kašovitú konzistenciu hmotu z čerstvých listov rastliny.
8. Kožné ochorenia ako ekzém, niektoré druhy dermatitídy, furunkuly, abscesy a dokonca karcinóm. V takých prípadoch treba postihnuté miesta pokožky natierať čerstvo vytlačenou šťavou z byliny. Niektorí moderní bylinkári však radia na tieto účely použiť prášok zo sušených kvetov lipkavca žltého. Z neho treba vyrobiť masť (pridaním vazelíny alebo nesoleného masla) na zapálené a vyrážkou postihnuté miesta.
9. Cukrovka. Odporúča sa piť čerstvo vytlačenú šťavu z nadzemnej časti rastliny – po 2 polievkové lyžice po hlavných jedlách, pričom v žiadnom prípade nemožno pridať med, pretože by znížil účinnosť prostriedku.

Okrem toho sa rôzne typy prípravkov z tejto byliny môžu používať pri iných ochoreniach. Napríklad prášok zo sušenej byliny lipkavca sa považuje za účinný prostriedok proti dyzenterii, pretože má antiseptické vlastnosti.

Odvary a nálevy byliny rôznej koncentrácie sa predpisujú pri liečbe rezných rán a hnisania, tiež vážnych popálenín. Keďže majú mierne analgetické vlastnosti v kombinácii s protizápalovým účinkom, používajú sa vo forme obkladov pri liečbe dny.

Prítomnosť kyseliny ursolovej v zložení lipkavca obyčajného umožňuje použiť jeho nálev pri liečbe nefritídy, chorôb močovopohlavnej sústavy a žlčových ciest.

Zmesi obsahujúce lipkavec

Túto rastlinu používajú nielen ako samostatný liek. Je súčasťou rôznych liečebných zmesí. Všetky sa pripravujú rovnako – 1 polievková lyžica zmesi suchých rozdrvených bylín na 370 ml vriacej vody. Všetko sa nechá lúhovať tri hodiny, precedí sa a užíva sa v rôznych dávkach trikrát denne.

Na rozrušenie oxalátových a fosfátových kameňov v močovom mechúre sa pripravuje zmes na základe podzemkov lipkavca, ktoré sa vezmú v rovnakých pomeroch s marenou farbiarskou, semienkami kôpru, listami mäty a ľubovníka, plodmi dráča. Tento prostriedok sa užíva v kúre štyri mesiace, potom sa urobí prestávka a absolvuje sa opakované vyšetrenie. V prípade potreby sa kúra môže zopakovať, ale len po konzultácii s lekárom.

Na rozrušenie kameňov v žlčníku sa pripravuje zmes na základe bylinky lipkavca, ktorá sa v rovnakých pomeroch zmieša s bylinkou pestreca mariánskeho, prasličky, kapsičky pastierskej, s kvetmi rumančeka kamilkového, kukuričnými bliznami a koreňom póru. Tento nálev sa tiež užíva štyri mesiace po konzultácii s lekárom.

Zmesi na báze lipkavca môžu bojovať dokonca aj s takými vážnymi cievnymi ochoreniami, akými sú hemoragické vaskulitídy. Môžu byť tiež účinné pri cholecystitíde mimo štádia zhoršenia, glomerulonefritíde a iných ochoreniach.

Hoci sám lipkavec má preháňavé účinky, v kombinácii s inými bylinkami sa môže naopak použiť ako prostriedok proti hnačke. V takom prípade sa pripravuje zmes z bylinky lipkavca, kapsičky pastierskej, tymianu, podzemku pýru. Ale dlho sa takýto prostriedok užívať nesmie, najmä ak nie je určená príčina hnačky. Ak ide o bakteriálnu infekciu, antiseptická a protiplesňová aktivita lipkavca nenahrádza užívanie antibiotík!

Druhy liečivých prípravkov

Na základe bylinky lipkavca sa pripravujú rôzne druhy liečivých prostriedkov. Na vonkajšie použitie sa používajú tri varianty:

1. Zásyp. Predstavuje vysušenú a rozdrvenú surovinu získanú z nadzemnej časti, teda z bylinky, kvetov a listov. Používa sa na liečbu ochorení, ako sú dermatitídy.
2. Kašička na obklady a kompresy, ktorá sa pripravuje z rozdrvenej čerstvej bylinky a kvetov. Používa sa ako obklad pri akýchkoľvek kožných ochoreniach, ale najúčinnejšia je pri hnisavých zápaloch a hnisaní.
3. Masť. Pripravuje sa na základe čerstvej bylinky rozotreté na kašičku alebo sušenej suroviny. V prvom prípade sa rozotiera v mažiari s čerstvým maslom. V druhom – možno použiť vazelínu alebo iný neutrálny tukový základ. Takéto prostriedky sú účinné pri akýchkoľvek dermatologických problémoch.

Na vnútorné použitie sa používajú nálevy, odvary, šťava a liehová tinktúra. Zriedkavejšie sa používa čaj z bylinky lipkavca.

Tinktúra

Tinktúra z podmarenníka môže byť vodná alebo liehová. V prvom prípade 1 polievkovú lyžicu suroviny zalejú pohárom vriacej vody a nechajú vylúhovať v termose počas niekoľkých hodín, potom precedia. Koncentráciu prospešných látok možno regulovať pridaním väčšieho alebo menšieho množstva rastlinnej suroviny.

Na liehovú tinktúru sa používa etylalkohol alebo vodka. Na 2 polievkové lyžice rastlinnej suroviny sa použije 0,4–0,5 l alkoholového základu. Prostriedok sa nechá vylúhovať najmenej 4 týždne, počas ktorých musí nádoba stáť na tmavom mieste, pravidelne ju treba vybrať a pretrepať.

Čaj

Tento prostriedok možno pripraviť lúhovaním z byliny a listov, ako aj z kvetov podmarenníka. Na 1 čajovú lyžičku sa použije pohár vriacej vody – koncentrácia je nižšia ako pri náleve. Na zlepšenie chuti možno do nápoja pridať trochu medu.

Kontraindikácie použitia

Táto bylina nemá veľa kontraindikácií, hlavnou je individuálna neznášanlivosť a alergické reakcie. Treba však pamätať na to, že podmarenník pravý je slabo jedovatá rastlina. Jeho odvary, nálevy a tým skôr koncentrovanú šťavu nemožno podávať deťom, je kontraindikovaný počas tehotenstva a laktácie. Mladé matky by ho navyše nemali užívať aj preto, že obsahuje hormónom podobné látky, ktoré môžu ovplyvniť priebeh tehotenstva.

Kvôli silnému močopudnému účinku je potrebné prostriedky na báze tejto rastliny užívať opatrne pri cukrovke.

Zaujímavé fakty

1. Podmarenník je rastlina, všeobecne známa od dávnych čias. Už v antike bolo známe, že má farbiace vlastnosti a schopnosť zrážať syr. V Anglicku sa podmarenník používal aj preto, že jeho vôňa odpudzovala blchy. V tých časoch sa matrace plnili bylinami a táto rastlina medzi ne určite patrila. Preto starý britský názov podmarenníka znie Our Lady’s Bedstraw (čo možno preložiť ako „slama našej panej“).
2. Podmarenník má farbiace vlastnosti. Používali ho na to, aby tkaninám dodal žltý odtieň. A takisto bol súčasťou farby na vlasy – lacnej a dostupnej. Preto je ďalší anglický názov tejto byliny Maid’s Hair (čo sa prekladá ako „vlasy slúžky“).
3. V starých bylinárskych knihách sa tiež píše, že podmarenník dodáva silu unaveným pútnikom a jeho čerstvú šťavu možno použiť proti akýmkoľvek kožným vyrážkam.

Fotografia podmarenníka