Vranie oko: liečivé vlastnosti a kontraindikácie

V tých rodinách, kde je po niekoľko generácií zavedená tradícia každú sezónu chodiť do lesa na huby a lesné plody, už od malička vedia: ak uvidíte listy a bobule vranieho oka – prejdite popri, nedotýkajte sa ich, lebo táto rastlina je jedovatá. Natoľko jedovatá, že sa jej dokonca aj hmyz vyhýba, preto nikdy nie je obhryzená alebo poškodená škodcami.

Chemické zloženie

Botanici vedci podrobne preskúmali vranie oko a už dávno zistili, že jeho nebezpečenstvo súvisí predovšetkým s tým, že v bobuliach a podzemku sa nachádzajú glykozidy paridín a paristifín, ktoré výrazne prejavujú neurotoxický účinok, majú otravný vplyv na nervové tkanivo a ničia ho. Zároveň v rozumnej predpísanej dávke sú schopné pomáhať v boji proti novotvarom, odstraňovať akékoľvek poruchy prietoku krvi, normalizovať zloženie krvi a jej hustotu, bojovať proti plesňovej infekcii a zápalovým procesom.

V zložení rastliny sa tiež nachádzajú steroidné saponíny, ktorých úlohou je potláčať vývoj patogénnych mikroorganizmov, a veľmi prospešné látky flavonoidy, ktoré majú blahodarný vplyv na steny kapilár, posilňujú ich a normalizujú činnosť srdcového svalu.

V zozname prospešných zložiek vranieho oka sú kumaríny, ktoré prispievajú k riedeniu krvi a zabraňujú tvorbe trombov, ako aj pektíny – látky, ktoré umožňujú udržiavať normálnu mikroflóru čriev.

V rastline je tiež súbor organických kyselín, vďaka ktorým pri udržiavaní acidobázickej rovnováhy ľudského tela funguje imunitný systém, tráviaci trakt, každá bunka tela, čo zlepšuje celkový stav a pohodu človeka, zvyšuje jeho životný potenciál. Približne tú istú úlohu zohráva aj vitamín C, ktorého je v byline veľa.

Ako vyzerá a kde rastie

Vranie oko je trváca rastlina. Jeho podzemok sa tiahne ďaleko do strán, zvlášť sa nezahĺbujúc do pôdy (botanici nazývajú tento druh koreňa plazivým). Každú jar koreň rozširuje expanziu na priľahlé územie a dáva nové výhonky. Napriek širokému záberu plochy z koreňa vyrastá jediný výhonok – rovný, rebrovitý, ale hladký, bez ochlpenia.

Na hornej časti vzpriameného výhonku s výškou od 10 do 40 cm sa vytvára praslen – teda miesto, z ktorého na rovnakej úrovni vyrastajú štyri pomerne široké listy, rovnomerne rozmiestnené po obvode a zreteľne párovo oproti sebe, akoby kríž. Listy sú predĺžené, oválne, so špicatým koncom, ich dĺžka je približne 10 cm. Hoci vranie oko patrí do triedy jednoklíčnolistových rastlín, pre ktoré je typické pozdĺžne usporiadanie žiliek na liste, u neho sú žilky sieťkované.

Z centra tohto zvláštneho kríža z listov sa dvíha nízky a nie príliš hrubý stvol, na ktorom je nenápadný zelenkastý kvet, pozostávajúci z dvoch radov úzkych, veľmi podobných lupienkom kališných lístkov. Vo vonkajšom rade sú zelené, dlhé asi 4 cm, vo vnútornom – menšie, žltozelenej farby. Celkovo kvet pripomína tvarom hviezdu so špicatými lúčmi. Rastlina kvitne od konca mája a začiatku júna do prvých augustových dní, potom na nej vzniká veľká lesklá bobuľa, vďaka ktorej vranie oko dostalo svoje meno. Najprv je červená, počas dozrievania získava sýtočiernu farbu s modrosivým povlakom.

Priemer okrúhlej bobule je 1 cm, v jej vnútri sú štyri komôrky, v ktorých je veľké množstvo semien. Ak plod rozpučíte, vytryskne šťava, okamžite je cítiť charakteristický ťažký zápach. Chuťovo je bobuľa tiež nepríjemná, je kyslo-horká. Dozrieva v auguste a svojím vzhľadom pripomína brusnicu alebo čučoriedku, preto je dôležité naučiť deti rozlíšiť jedovatú rastlinu a nesahať na navonok príťažlivú, ale smrteľne nebezpečnú bobuľu. Práve v nej je najvyššia koncentrácia jedovatých látok, výhonky a listy sú menej toxické.

Vranie oko preferuje tienisté miesta, má rado vlhké hlinité pôdy bohaté na humus, práve tým sa vysvetľuje jeho hlavný výskyt – listnaté a zmiešané lesy. Ale rastlina sa dobre prispôsobuje aj ihličnatým lesom, kde je pôda okyslená ihličnatým opadom. Vranie oko sa vyskytuje aj na brehoch jazier a riek, v roklinách, na lesných okrajoch, v podraste, v húštinách kríkov a dokonca aj v lesostepi. Rastlina sa rozmnožuje semenami, ktoré vietor a najmä vtáky dokážu roznášať na veľmi veľké vzdialenosti.

V prírode existuje niekoľko odrôd vranieho oka. Bežný štvorlistý rastie všadeprítomne v lesoch od strednej Európy po Kamčatku a ázijský región. Má v obľube skôr mierne podnebie, a poveternostné podmienky južnej Európy, regiónov Stredomorského pobrežia, ako aj krajín Ázie a Severnej Ameriky sú pre jeho rast nepriaznivé. Na území Ruska sa vranie oko nevyskytuje len v regiónoch s pomerne drsným podnebím – na Čukotke a v Jamalsko-neneckom okruhu.

V močaristých miestach Povolžia, Kaukazu a západnej Sibíri sa vyskytuje vranie oko nazývané neúplné, v horách Himalájí sa usadila odroda nazývaná mnoholistá, u týchto rastlín nie sú štyri, ale osem až desať listov.

Na území Ruska sa tiež vyskytujú (hoci zriedkavo) exempláre vranieho oka s piatimi až šiestimi listami. Pozorujú sa na Ďalekom východe – v tienistých miestach, na okyslených vlhkých pôdach lesov a roklín. Semená bežnej štvorlistej rastliny sem boli zavlečené sťahovavými vtákmi, ale kvôli špecifikám klímy sa transformovali na nové, dnes existujúce odrody.

Zber a skladovanie

Trávu vranieho oka začínajú zbierať od začiatku leta, keď rastlina práve začína kvitnúť. Práve v tomto období je najvhodnejšia na liečebné účely. Keď sa vyberajú na zber liečivej suroviny, bylinkári maximálne chránia telo a oči pred kontaktom s listami a pred vniknutím šťavy na kožu a sliznice, ktorá môže spôsobiť podráždenie a dokonca mierne popálenie. Oblečenie si obliekajú pevné, s dlhými rukávmi a zapínateľnými manžetami, doplnené rukavicami a ochrannými okuliarmi.

Rastlinu odrežú ostrým nožom pri koreni a uložia ju v tienistej, pred slnkom chránenej miestnosti, kde dobre funguje vetranie alebo je prievan. Odrezanú surovinu rozložia v tenkej vrstve na papier a občas ju obracajú, aby rovnomerne vyschla.

Suchú trávu ukladajú do plátenných vrecúšok alebo do dostatočne pevných papierových obalov. Na vrecúško alebo obal vždy napíšu, aká rastlina sa v ňom nachádza, a uvedú, že je jedovatá.

Zber bobúľ sa vykonáva v období, keď sú úplne zrelé. O tom svedčí ich farba – sýtočierna so sivomodrým nádychom. Bobule možno sušiť za rovnakých podmienok ako zeleň, alebo urýchliť sušenie pomocou elektrickej sušičky. Tiež sa bobule zmrazujú v mrazničke. Ale v oboch prípadoch treba na obaloch alebo nádobách uviesť názov obsahu s upozornením na prítomnosť jedu.

Korene sa neberú, sú na liečebné účely nevhodné, keďže spôsobujú veľmi silnú intoxikáciu organizmu.

Liečivé vlastnosti vranieho oka

Oficiálna medicína nepoužíva prostriedky na báze vranieho oka kvôli vysokej toxicite rastliny. Ľudoví liečitelia sú tiež veľmi opatrní pri predpisovaní a odporúčaní liečivých prípravkov na jeho báze. Hlavne bylinkári využívajú schopnosti rastliny vyvolávať vracanie a pôsobiť preháňadlo.

Okrem toho od dávnych čias liečitelia odvarmi z vranieho oka znižujú intenzitu kŕčov spôsobených poruchami nervovej sústavy, liečia zapálené hrdlo, migrénu, používajú pri srdcových ochoreniach sprevádzaných zvýšením srdcovej frekvencie. Voľnejšie sa používajú prostriedky z vranieho oka zvonka: liečia hnisavé rany, vredy, furunkuly, hnisavé vyrážky, prikladajú na rany po uhryznutí besným psom (samozrejme až po všetkých predpisoch, injekciách a očkovaniach vykonaných v oficiálnych zdravotníckych zariadeniach). Na tento účel sa používa šťava z rastliny, kašovitá hmota, vodné odvary alebo liehové tinktúry. Pritom každé odporúčanie a každý recept na použitie je nevyhnutne sprevádzaný inštrukciou: používať výhradne pod dohľadom lekára.

Homeopati používajú prostriedky pripravené z vranieho oka v širšej miere. Ako je známe, homeopatia lieči neduhy malými, prakticky mikroskopickými dávkami látok alebo silne zriedenými prípravkami. Naproti tomu nemá žiadny vzťah k oficiálnemu zdravotníctvu; homeopati sa považujú za predstaviteľov netradičnej medicíny.

Zo čerstvej zelenej časti sa pripravuje homeopatický prostriedok, ktorý sa používa na zmiernenie neuralgických bolestí tváre a hlavy, pri častých zápaloch hrdla a hrtana. Ten istý prostriedok sa používa na zmiernenie zášklbov viečok pri zápale spojoviek. Liečebný kurz takýmito prostriedkami je zvyčajne dlhý.

Homeopati tvrdia, že ľudskému organizmu nespôsobí žiadnu škodu, ak sa rastlina užíva v rozumnej dávke. Malé množstvo pyridínu a paristifínu, ktoré sú obsiahnuté v listoch a plodoch, sa v žalúdku úspešne rozkladá pôsobením kyseliny chlorovodíkovej a enzýmov. Homeopati zároveň zdôrazňujú, že sa majú užívať rastliny zbierané práve v čase kvitnutia, pretože v tomto období sa v listoch a stonkách nachádza najmenšie množstvo jedovatých látok. Z nich sa pripravujú dobré liečebné tinktúry a odvary.

Na liečebné účely sa využívajú schopnosti vranieho oka upokojujúco pôsobiť na nervový systém, zmierňovať kŕče rôzneho pôvodu, liečiť zápalové procesy a prejavovať močopudný účinok. Rastlina priaznivo pôsobí na systém zásobovania krvou, zrieďuje krv, zlepšuje jej mikrocirkuláciu a prechod mäkkými tkanivami, a zároveň urýchľuje hojenie rán.

Z čerstvo natrhaných rastlín sa pripravujú prípravky, ktorými sa liečia srdcové problémy – napríklad arytmia, najmä tachykardia či zrýchlený tep. Prostriedky z vranieho oka sa používajú pri veľkej skupine chorôb dýchacích orgánov, ktoré majú charakter prechladnutia – pri angínach, laryngitídach a tonzilitídach, pri zápaloch vedľajších nosových dutín – sinusitídach a zápaloch čeľustnej dutiny, ako aj pri bronchitídach. Dokonca aj pri takom vážnom ochorení, akým je tuberkulóza, homeopati predpisujú prostriedky z tejto rastliny.

Poruchy a rôzne narušenia sluchu tiež patria do zoznamu chorôb, pri ktorých je vranie oko účinné. V tom istom zozname sú aj silné bolesti, ktoré sa objavili v dôsledku neuritídy; s takýmito problémami si liečebné prípravky z rastliny tiež poradia. Prejavuje sa tu jeho sedatívny účinok, ktorý sa využíva aj na liečbu psychosomatických a psychických porúch, na zmiernenie stavu pri nervových tikoch, na úpravu činnosti žliaz s vnútorným vylučovaním a na obnovenie normálnej rovnováhy hormónov.

Pri správnom používaní rastlina zlepšuje činnosť tráviaceho traktu, normalizuje chuť do jedla, zmierňuje opuchy nôh a uľahčuje reumatické bolesti.

Na liečenie každého problému sa používa liek v osobitnom dávkovaní, v potrebnom stupni riedenia. Liečba musí prebiehať pod dohľadom lekára homeopata. Samostatné predpisovanie a používanie prostriedkov z vranieho oka je prísne zakázané! Zneužívanie užívania takýchto liekov a prekročenie dávky sa neodporúča, možná otrava.

Vranie oko v ľudovej medicíne

Najčastejšie sa vranie oko na liečebné účely lúhuje vo vodke alebo liehu, takéto zloženie odporúčajú liečitelia na zmiernenie bolesti hlavy, obnovenie normálneho spánku, uľahčenie stavu pri srdcových ochoreniach. Liehovými zloženiami sa tiež liečia kožné problémy: rany a vredy, dokážu zbaviť bolesti kĺbov a zmierniť v nich zápalové procesy, odstrániť svalové kŕče a upokojiť nervový systém.

Na liečenie rán

Na zvládnutie ťažko sa hojacich rán treba vziať toľko bobúľ, aby v rozdrvenom stave dokázali úplne pokryť choré miesto. Rozdrviť bobule, získanou hmotou natierať hnisajúcu ranu, odreninu, hnisavú vyrážku alebo pupence. Na liečbu stačí aplikovať prostriedok raz denne.

Šťava proti bolesti hlavy

Šťava pomôže ako prostriedok núdzovej pomoci pri migréne a bolesti hlavy, ktorá nesúvisí so zvýšeným tlakom. Bolesť ustúpi, ak sa šťavou natrú spánky. Na získanie tekutého lieku sa používajú bobule aj zeleň, ktorú treba pred lisovaním rozmixovať na kašovitú konzistenciu v mixéri.

Túto metódu možno používať najviac raz denne, pri hypertenzii je tento prostriedok zakázaný.

Tinktúra proti bolesti hlavy

Na liečenie migrény a na to, aby boli záchvaty zriedkavejšie a menej silné, treba pripraviť liečivú zmes z pol litra vodky a 10 bobúľ. Zmes odložiť na 2 týždne do skrine, potom precediť. Pred liečbou nakvapkať do 50 ml vody 25 kvapiek získanej tinktúry a užívať 3-krát denne. Liečebná kúra trvá 3 týždne.

Preháňací prostriedok

V pol litri vodky namočiť 50 g stonky rastliny, predtým nakrájanej na malé kúsky. Zmes odložiť na miesto neprístupné slnečnému svetlu na 3–4 týždne, potom precediť. Tinktúru skladovať v chladničke, liečivú zmes pripravovať v deň použitia. V pohári vody rozpustiť 2 čajové lyžičky tinktúry. Vypiť zmes v priebehu dňa, užívať každé 2–3 hodiny po polievkovej lyžici.

Pri otrasoch mozgu

Vziať 4 polievkové lyžice kaše z bobúľ vranieho oka, nasypať ich do pol litra vodky a odložiť na tmavé miesto na 10 dní, potom prefiltrovať a užívať trikrát denne po 5 kvapiek počas jedného týždňa.

Pri zápaloch očí

Vranie oko môžu ľudoví liečitelia používať nielen ako samostatnú rastlinu, ale aj ako súčasť bylinných zmesí. Na liečbu zápalových ochorení očí pripravujú zmes z rovnakých dielov červenej ďateliny, kvetov lúčneho muškátu, nevädze, plodov vtáčej čerešne, vňate vranieho oka a ponikleca. Polievkovú lyžicu výslednej liečivej zmesi zalejte pohárom vriacej vody a nechajte hodinu lúhovať, potom namočte vatové tampóny do nálevu a priložte na oči ako obklad. Liečte sa až do úplného uzdravenia.

Na odstránenie kŕčov

200 ml alkoholu zmiešajte v sklenenej nádobe s 2 g suchej pripravenej byliny. Liečbu môžete začať po týždni lúhovania prípravku. Pred užitím rozrieďte polievkovú lyžicu tinktúry rovnakým množstvom vody. Tento roztok pite každé 2 hodiny počas dňa. Ak sú kŕče silné, prestávku medzi dávkami môžete skrátiť na hodinu, ale celkové množstvo prípravku by nemalo presiahnuť jeden pohár denne. Doba liečby je jeden týždeň.

Pri laryngitídach

Vezmite 30 g sušenej a na prášok rozotretej vňate vranieho oka, vysypte do 400 ml privedenej do varu vody a vložte do vodného kúpeľa, kde ju po varení nechajte 20 minút. Odstavte, ochlaďte a preceďte cez handričku alebo gázu zloženú v 6–8 vrstvách. Pite 3-krát denne – pred raňajkami, obedom a večerou – po 30 ml (alebo 2 polievkové lyžice). Skladujte prípravok v chladničke a užívajte ho v kúre nie dlhšie ako jeden týždeň – presne tak dlho si zachová liečivé vlastnosti.

Prípravok vyrobený podľa tohto receptu je vhodný aj na liečbu tachykardie a nervových porúch, ako aj na ich prevenciu.

Druhy liečivých prípravkov

Nezabúdajte: samostatne si predpisovať liečbu prípravkami z tejto liečivej rastliny je zakázané. Nebezpečenstvo spočíva v možnom predávkovaní a ani tepelná úprava neznižuje riziko, pretože jedovaté látky z rastliny neodchádzajú. Výsledkom predávkovania môžu byť vážne problémy so srdcom a cievami, útlm dýchania a nervového systému.

Na výrobu liečivých prípravkov – odvarov a tinktúr – sa zvyčajne používa čerstvá vňať, hoci v niektorých prípadoch aj sušená bylina. Bylinkári tiež odporúčajú ako surovinu plody.

Odvar

Polievkovú lyžicu sušených, jemne rozdrvených listov vranieho oka zalejte hrnčekom (350 ml) práve prevarenej vody. Zmes prikryte tanierikom a vložte do vodného kúpeľa. Nechajte nad vriacou vodou 5–7 minút, potom odstavte a nechajte lúhovať 25–30 minút, potom nevyhnutne preceďte. Vnútorne užívajte v homeopatických, malých dávkach. Na prípravu obkladov namočte gázovú vreckovku do odvaru a priložte na problémové miesto, napríklad na zle sa hojace rany alebo vredy.

Masť

Na liečbu vredov je možné robiť obklady z odvaru rastliny alebo pripraviť masť. Na liečbu vredov sa vytlačí šťava zo zelenej časti rastliny a zmieša sa s akoukoľvek lekárnickou masťou používanou na liečbu infekčných a hnisavých rán, napríklad s ichtyolovou masťou. Pripraví sa dávka lieku na jedno použitie a aplikuje sa raz denne. Spravidla stačí týždenná kúra.

Tinktúra

1. Z listov. Na prípravu liehovej tinktúry bude potrebných 10 g čerstvých listov vranieho oka. Tie sa rozdrvia a zalejú polovicou pohára liehu. Doba lúhovania je týždeň. Lúhuje sa, ako každá iná liečivá rastlina v liehu, vo fľaši z tmavého skla, denne sa pretrepáva. Potom sa precedí a uloží na tmavé chladné miesto. Prostriedok sa užíva len silno zriedený, v pomere polievková lyžica na pohár vody. Tinktúra sa odporúča, ak nedáva pokoj nervový tik na tvári alebo očnom viečku. Počas dňa sa má vypiť najviac 200 ml zriedeného roztoku.
2. Z bobúľ. Na prípravu tinktúry je potrebných 10 bobúľ (nie viac!) zaliať pol litrom dobrej vodky. Bobule sú vhodné čerstvé, sušené aj mrazené. Prostriedok sa lúhuje najmenej 14 dní na tmavom mieste. Nádoba s tinktúrou sa denne pretrepáva. Užíva sa silno zriedený vodou: na 50 ml vody – 20 kvapiek tinktúry. To je denná dávka, rozdeľuje sa na tri podania. Liečivo sa neriedi do zásoby, denne sa pripravuje nová porcia. Prostriedok sa používa pri poruchách nervového systému a poruchách srdca. Kurz trvá 3 týždne. Ak je potrebná ďalšia liečba, užívanie prostriedku pokračuje najskôr po 10 dňoch.

Čo sa stane, ak zjete vranie oko

Napriek silnej jedovatosti rastliny, ak náhodou zjete bobuľu alebo aj 2–3, nič hrozné sa nestane. Áno, je to nepríjemné, ale nie smrteľné. Je priskoro na paniku, stačí užiť niekoľko tabliet aktívneho uhlia a stav sa zlepší.

Ale väčšie množstvo bobúľ skonzumovaných naraz, napríklad 8–10 kusov, sa prejaví veľmi skoro. Už po hodine sa dostavia príznaky silnej otravy, pretože v tráviacej sústave sa začalo vstrebávanie škodlivých látok do krvi.

Kontraindikácie použitia

1. Prvé a hlavné pravidlo – liečiť sa prostriedkami na báze rastliny je možné len po konzultácii tejto otázky s lekárom, pričom je potrebné prísne dodržiavať jeho odporúčania, čo sa týka dávkovania aj režimu užívania.
2. Vranie oko je kategoricky zakázané tehotným ženám, ženám dojčiacim dieťa, ako aj deťom.
3. Hypertenzia, jednorazovo zvýšený krvný tlak a nespavosť – to sú tiež kontraindikácie pre liečbu vraním okom.
4. Nie je možné používať prípravky z tejto rastliny u pacientov trpiacich ochoreniami obličiek a vylučovacej sústavy, ako aj u tých, ktorí sú náchylní na alergické reakcie.

Príznaky otravy

Ak z neopatrnosti zjete niekoľko bobúľ vranieho oka, čoskoro sa objavia príznaky otravy.

Objaví sa silné, možno až nekontrolovateľné vracanie, hnačka sprevádzaná pálením záhy a silnými bolesťami brucha, v oblasti žalúdka. V ústach môže byť pocit pálenia, prehĺtanie bude bolestivé a sťažené. V spánkoch začne silná bolesť, hlava sa bude silno točiť, možná je aj strata vedomia. Zvýši sa telesná teplota a krvný tlak, objavia sa príznaky poruchy dýchania a činnosti srdca a cievneho systému – tachykardia, porucha srdcového rytmu. Ak je otrava silná, môže dôjsť k poruche koordinácie pohybov, poruche reči, kŕčom až po úplné ochrnutie a zastavenie srdcovej činnosti. Ak sa zje 15–20 bobúľ, je veľmi pravdepodobná smrť, ale aj ak človek prežije, môže zostať na celý život postihnutý ochrnutím.

V takejto situácii je potrebné okamžite zavolať postihnutému sanitku, a kým príde, dať mu piť sódový roztok (do litra vody nasypať neúplnú čajovú lyžičku sódy, teda 5 g, a rozmiešať ju). Ak nie je sóda po ruke, možno jednoducho dať vypiť veľké množstvo vody – najmenej tri poháre pre dospelého, množstvo tekutiny pre dieťa závisí od veku – 150 ml na každý rok jeho života. Dôležité je vypláchnuť žalúdok od obsahu.

Ako prostriedky neutralizujúce toxíny môže pacient užiť aktívne uhlie, Enterosgel, Polysorb, Smectu alebo Polyphepan.

Aby sa zastavilo vstrebávanie jedovatých látok sliznicami, treba postihnutému dať piť rastlinný olej (1–1,5 polievkovej lyžice), mlieko, bielka z kuracích vajec alebo odvar zo škrobu.

Cucanie kúskov ľadu pomôže zmierniť pálenie v ústach a upokojiť nevoľnosť. Pri silnej hnačke treba postihnutému podať liek Regidron, aby sa predišlo dehydratácii.

Keď príde sanitka, lekár podá liek na zlepšenie činnosti srdca a na rýchlejšie vylúčenie toxínov a uvedenie organizmu do normálu – roztok glukózy, vitamíny, hepatoprotektíva, diuretiká.

Zaujímavé fakty

1. Vranie oko môže rásť len na dobrej výživnej pôde, preto je ukazovateľom úrodnosti a kvality zeme. Ale aj na najoptimálnejších pôdach rastlina uprednostňuje samostatný rast a zriedka tvorí malé – nie viac ako desať jedincov – skupiny.
2. O tom, odkiaľ pochádza názov rastliny, rozpráva zaujímavá legenda. Vraj v starom lese, v dutine odvekého duba žil sivý, v pokročilom veku vedomec so svojím verným vranom. Čarodejník obdaroval múdreho vtáka schopnosťami predvídať budúcnosť a naučil ho vyhýbať sa ľuďom. Keď čarodejník zomrel, vran krúžil nad lesom, cez deň predpovedal budúce udalosti a v noci, smútiac za zosnulým priateľom, rozsypal veľké slzy, na mieste ktorých sa objavila rastlina s veľkou tmavou bobuľou.
3. Okrem všeobecne rozšíreného názvu sa vranie oko nazýva aj vlčie očká a medvedie bobule – tiež kvôli podobnosti so zreničkami dravcov. Sivomodrý povlak na bobuliach dal rastline názov «kukučkine slzy». A čo sa týka pôvodu názvu «krížová bylina», existujú dve verzie. Podľa prvej bol daný preto, že listy byliny rastú oproti sebe – teda krížom-krážom. Druhá verzia je strašidelnejšia, ale s ňou tiež nemožno polemizovať: ten, kto zje jedovaté vranie oko, má jedinú perspektívu – náhrobný kameň s krížom nad ním.
4. V stredoveku sa vranie oko považovalo za magickú rastlinu, schopnú odčarovať človeka, ak ho niekto začaroval.
5. V polovici 14. storočia a neskôr, keď v Európe zúril bubonický mor, bobule vranieho oka sa nevyhnutne nosili vo vrecku, zašívali do švu odevu a vyrábali z nich prívesok, ktorý si vešali na krk. Ľudia boli presvedčení, že sa tak môžu chrániť pred morom, pričom na tento účel bolo potrebné zbierať bobule v období od 15. augusta do 8. septembra.
6. Počas experimentov na zvieratách vedci zaznamenali podobnosť účinku nálevu z vranieho oka s účinkom glykozidov konvalinky, keď po spomalení srdcového rytmu sa tento pomerne rýchlo zrýchli.
7. Tibetská medicína používa prostriedky vyrobené na báze vranieho oka na pomoc ľuďom so zlomeninami – bylina urýchľuje spájanie kostí.
8. Bobule vranieho oka sú nepríjemné chuťou aj vôňou, niektorí ľudia dokonca pociťujú prudké záchvaty bolesti hlavy a silnú nevoľnosť z jeho «arómy». Z rovnakého dôvodu ich zvieratá nielenže nejedia, ale ani neskúšajú, preto sú otravy u domáceho dobytka veľmi zriedkavé, iba vo výnimočných prípadoch – keď sa bylina stratí v kope sena. A vtáky klujú bobule tejto rastliny vo veľkom a s radosťou, bez akéhokoľvek nepohodlia. Neškodí im to.
9. Vek vranieho oka sa dá ľahko určiť podľa výhonku: každoročne sa zväčšuje o jeden segment, nazývaný článok. Koľko článkov – toľko rokov rastline.

Fotografia vranieho oka