Manžetka: liečivé vlastnosti a kontraindikácie

Táto bylina má mnoho názvov. V príručkách je to manžetka obyčajná, ale ľudové názvy sú oveľa poetickejšie – napríklad prívratová tráva, božia slzička, nebeská rosa alebo hviezdna tráva. A v staroveku ju nazývali aj trávou alchymistov. Naozaj, táto viacročná bylinná plazivá rastlina má mnoho užitočných vlastností. Má protizápalový, expektoračný a choleretický účinok, antiseptické vlastnosti a dokáže zastaviť krv. A hoci manžetka nebola oficiálne uznaná ako liečivá rastlina, široko sa používa v priemysle na výrobu doplnkov stravy.

Chemické zloženie

Všetky liečivé vlastnosti manžetky obyčajnej sú dobre preskúmané. Všetky sa vysvetľujú chemickým zložením jej koreňov, byliny a listov. Medzi najdôležitejšie z medicínskeho hľadiska patria:

1. Triesloviny – v podstate sú to taníny, najviac ich je v koreňoch, v listoch a stonkách – len do 3%.
2. Katechíny – sú to flavonoidy s antioxidačnými vlastnosťami.
3. Steroidy – hormónom podobné látky rastlinného pôvodu.
4. Lignín – pozitívne ovplyvňujúci mikroflóru hrubého čreva.
5. Lecitín – používaný pri výrobe hepatoprotektorov, pretože umožňuje chrániť pečeňové bunky.
6. Kyselina askorbová (vitamín C) – priaznivo ovplyvňujúca krvný obeh.
7. Rôzne makro- a mikroprvky, vrátane zinku s jeho protizápalovými vlastnosťami, bóru a mangánu.

Súčasťou rastliny sú aj olejová, fenolkarboxylová, linolová a iné kyseliny, lipidy, kumaríny, glykozidy.

Ako vyzerá a kde rastie

V modernej fytoterapii sa najčastejšie používa manžetka obyčajná. Je to bylinná nízka rastlina s relatívne tenkými stonkami plazivými po zemi. V období kvitnutia sa trochu zdvíhajú nahor. Do výšky manžetka dorastá do 30 cm.

Podzemok rastliny je pomerne silný, uložený horizontálne. Prízemné listy sú veľké, mierne zvlnené. Listy na stonkách sa však vyznačujú polkruhovým tvarom. Sú ochlpené na líci aj na rube a majú zúbkaté okraje. Samotný tvar lístkov je zaujímavý. Pri báze sa akoby stáčajú do lievika, vďaka čomu dokážu zadržiavať vzácnu vlhkosť.

Navyše na okrajoch listov sa nachádzajú hydatody – špecifické žľazy, z ktorých sa v kvapkách vylučuje tekutina, čím sa rastlina zbavuje prebytočnej vlhkosti. Takýto proces (gutácia) je typický najmä pre tropické lesy s ich vysokou vlhkosťou a slabým osvetlením. V miernom podnebí sa táto zvláštnosť prejavuje zriedka a alchemilka je jedným z mála jej príkladov.

Zaujímavé je, že husté ochlpenie tiež chráni rastlinu pred premokrením, pretože vďaka nemu zostávajú listy aj po daždi takmer úplne suché.

Alchemilka kvitne dvakrát ročne (za priaznivých podmienok). Prvýkrát sa tak deje začiatkom leta, opakované kvitnutie je možné už začiatkom jesene. Kvietky má drobné, svetlozeleného odtieňa, usporiadané v úzkych súkvetiach, ktoré svojím tvarom viac pripomínajú guľôčky (hoci v botanike sa takéto zvyknú nazývať chocholíkovito-metlinovité). Plody (nažky) sa u alchemilky tvoria v auguste.

Druhy

Existuje niekoľko odrôd alchemilky, no nie všetky sa používajú v medicíne. Niektoré sa pestujú prevažne na dekoratívne účely. Široko rozšírené sú:

1. Alchemilka mäkká. Tento druh rastliny sa vyskytuje vo východnej Európe aj v ázijských krajinách – Turecku, Iráne atď. Je to rýchlo sa rozrastajúca plazivá rastlina s krásnymi žltými súkvetiami. Rastie v trsoch, ktoré dosahujú výšku 40 cm – a ich šírka je približne rovnaká. Keď sa na nej objavia jemné súkvetia, čo sa zvyčajne stáva v júni, takýto krík vyzerá veľmi bujne a efektne. Alchemilka mäkká sa používa predovšetkým v krajinnom dizajne, v záhrade sa často vysádza pri vodných plochách, v bordúrach a zmiešaných záhonoch. Vo floristike sa pridáva do kytíc, aby boli kvetinové kompozície bohatšie.
2. Alchemilka alpínska. Vyskytuje sa v pomerne drsných klimatických podmienkach, v Grónsku a severnej Európe. Táto odroda uprednostňuje vápenaté a kamenisté pôdy. Od iných druhov sa táto alchemilka odlišuje aj na pohľad. Má hlboko delené listy a na rube sú pokryté veľmi svetlým striebristým chĺpkom, preto sa zdá, že majú biely lem. Vďaka tomu rastlina pôsobí veľmi dekoratívne aj mimo obdobia kvitnutia. Používa sa predovšetkým v krajinnom dizajne – vysádza sa do skaliek, efektne vyzerajú aj kontajnerové výsadby v spoločnosti hyacintov a tulipánov.
3. Manžetka červenostopkatá. Táto odroda sa tiež často vyskytuje na vysokohorských lúkach. V prírode rastie na Kryme, v bulharských Rodopách, na Kaukaze a v západnej časti Karpát. Od ostatných odrôd sa líši veľmi malými rozmermi – do výšky dosahuje najviac 15 cm. Okrem toho má táto manžetka charakteristický modrasto-zelený odtieň listov, ktoré sú pripevnené k stonke červenkastými stopkami. Táto odroda sa tiež často používa v krajinnom dizajne, vysádza sa v skalkách. Ale takáto manžetka môže dobre vyzerať aj v okrajových výsadbách.

Uvedené odrody sa v podstate pestujú v záhradách. Okrem toho sa v strednom pásme Ruska vyskytuje mnoho divo rastúcich odrôd. Celkovo existuje viac ako 30 druhov tejto rastliny. Napríklad na suchých miestach môžeme nájsť horskú, sivastú a guľovito-skrútenú odrodu. Tiež v suchých oblastiach rastie manžetka hrboľatá. V tienistých lesoch a pri zvýšenej vlhkosti rastú polmesiacová a vlnitolistá odroda, a na močaristých miestach – holostonká.

Existujú tiež odrody, ktoré sa rovnako dobre cítia na suchých aj vlhkých pôdach (napríklad manžetka štetinová). Ale predsa len najrozšírenejšou variantou je manžetka obyčajná. A práve tá sa používa v ľudovom liečiteľstve a vo farmaceutickom priemysle.

Zber a skladovanie

Vo fytoterapii sa používa ako bylina manžetky, tak aj jej podzemok. Nadzemnú časť zbierajú od druhej polovice mája do polovice leta. Bylinu možno zbierať len cez deň s ohľadom na vyššie opísaný efekt gutácie – treba počkať, kým uschne ranná rosa a uvoľnená vlhkosť.

Bylinu treba odrezať spolu s listami, výhonkami a kvetmi pomocou ostrého noža. Sušiť túto surovinu treba v tieni, najlepšie v miestnosti s dobrým vetraním. Možno tiež použiť špeciálne sušičky. V takom prípade je však potrebné nastaviť najšetrnejší teplotný režim – nie vyššie ako 60 stupňov. Sušenú bylinu a kvety treba skladovať v papierových alebo plátenných vreckách do nasledujúceho roka, nie dlhšie, pretože časom bylina získa veľmi nepríjemnú horkú chuť.

Korene manžetky sa tiež zbierajú na lekárske účely. Odporúča sa ich vykopať už na začiatku jesene. Umývať ich netreba, stačí ich opatrne očistiť od zeme. Sušia sa aj na povale. Takúto surovinu skladujú v plátenných vreckách najviac 2 roky. Ako všetky iné liečivé rastliny, manžetku držia v suchej a tmavej skrini, ďalej od zdroja tepla, aby sa nepoškodila pôsobením slnečných lúčov a vysokých teplôt.

Liečivé vlastnosti byliny manžetky

Jedinečné chemické zloženie tejto rastliny podmienilo jej liečivé vlastnosti. Práve preto „bylina alchymistov", ako nazývali manžetku v dávnych časoch, pôsobí nasledovne:

1. Stimuluje tvorbu progesterónu – ženského pohlavného hormónu. Toto sa deje vďaka vysokému obsahu rastlinných steroidov. Tieto vlastnosti boli potvrdené vedeckými výskumami realizovanými v Sankt Peterburgu. Schopnosť ovplyvňovať hormonálnu rovnováhu robí manžetku účinným prostriedkom proti dysmenorei.
2. Reguluje metabolické procesy – tiež vďaka obsahu steroidov, lipidov a rady ďalších látok.
3. Normalizuje činnosť kardiovaskulárneho systému.
4. Zosilňuje prirodzenú imunitnú ochranu organizmu.
5. Má antivírusovú aktivitu – virológovia dokázali jej účinnosť v boji proti chrípke. Táto vlastnosť je spôsobená účinkom flavonoidov, ktoré sú silnými antioxidantmi a majú tiež protizápalový účinok.
6. Má nielen protizápalový, ale aj omladzujúci účinok a odstraňuje toxíny vďaka prítomnosti lignínu v jej zložení.
7. Urýchľuje regeneráciu tkanív a hojí popáleniny a rezné rany vďaka vysokému obsahu kumarínov.

Manžetka obyčajná sa len tak nazýva, ale v skutočnosti je táto bylina v mnohom jedinečná. Prostriedky na jej báze nielen hoja rany a posilňujú kapiláry, ale tiež urýchľujú regeneráciu a sú účinnou prevenciou infarktov a radu cievnych ochorení.

Pre ženy

Pre predstaviteľky nežného pohlavia je manžetka obyčajná užitočná tým, že obsahuje steroidy. Sú to rastlinné analógy ženských pohlavných hormónov. Pritom na rozdiel od syntetických prostriedkov používaných pri hormonálnej substitučnej terapii, nálevy a odvary z manžetky prakticky nemajú kontraindikácie a vedľajšie účinky.

Prostriedky na báze manžetky sa používajú najmä pri dysmenorei, teda poruchách menštruačného cyklu, ale môžu byť účinné aj v období menopauzy. A ich protizápalové vlastnosti z nich robia vynikajúci prostriedok proti mnohým ochoreniam orgánov malej panvy.

Pre mužov

Pre predstaviteľov silného pohlavia sú tiež dôležité protizápalové vlastnosti manžetky, pretože prostriedky na báze tejto byliny možno použiť pri liečbe prostatitídy a uretritídy. Oveľa dôležitejšia je pre nich však schopnosť byliny posilňovať cievy a regulovať hladinu „zlého“ cholesterolu, keďže muži sú vo väčšej miere ako ženy vystavení riziku kardiovaskulárnych ochorení.

Počas tehotenstva

V ľudovom liečiteľstve sa verí, že odvar z byliny manžetky alebo menej koncentrovaný čaj z tejto rastliny treba piť vtedy, keď hrozí potrat. Taktiež mnohí bylinkári odporúčajú užívať takéto prostriedky pri silnej toxikóze v prvom trimestri alebo pri výskyte bolestí brucha. Avšak piť takéto bylinné odvary možno len po konzultácii s lekárom, tým skôr, že bolesti môžu súvisieť napríklad s mimomaternicovým tehotenstvom.

V dávnych dobách dávali rodičkám odvar z manžetky tesne pred pôrodom, aby uľahčili tento proces, ale v moderných podmienkach v pôrodniciach sa to neodporúča, navyše existujú aj účinnejšie liekové prostriedky.

Alchemilku obyčajnú považujú za dobrý prostriedok na laktáciu, mnohí ju odporúčajú mladým matkám, ktoré sa snažia nastoliť dojčenie. Treba však byť opatrný a najprv sa uistiť, že dieťa nemá alergickú reakciu na takéto nálevy a odvary.

Pre deti

Hoci alchemilku obyčajnú považujú za dobrý protizápalový a expektoračný prostriedok, na liečbu detí v ranom veku sa neodporúča používať. Niektorí pediatri sa domnievajú, že by sa nemala podávať vôbec predškolákom, ale dospievajúcim môže byť užitočná na posilnenie svalov a kĺbov. Okrem toho dospievajúcim dievčatám podávajú odvary a nálevy z alchemilky na zmiernenie menštruačných bolestí a nastolenie cyklu.

Pri chudnutí

Steroidy, lignín a lecitín sú zložky, ktoré robia alchemilku obyčajnú účinnou aj na chudnutie, pretože pomáha nastoliť metabolizmus. Okrem toho táto bylina obsahuje kyselinu fenolkarbónovú. Tá má jedinečné vlastnosti – po prvé pôsobí hrejivo, po druhé zlepšuje priepustnosť ciev. Vďaka tomu sa tiež posilňuje krvný obeh a urýchľujú sa metabolické procesy, tým viac, že účinok kyseliny fenolkarbónovej je podporený flavonoidmi a tanínmi, ktoré sú súčasťou rastliny. Okrem iného majú omladzujúci účinok a umožňujú urobiť pokožku hladšou a pružnejšou, takže alchemilka sa používa aj na liečbu celulitídy.

Na chudnutie sa za najúčinnejší považuje čaj z tejto byliny, ktorý bude opísaný nižšie. Proti celulitíde je zase lepšie robiť obklady s odvarom z alchemilky.

Použitie manžetky v ľudovej medicíne

Hoci v prírode sa vyskytuje viac ako päťsto druhov tejto rastliny, len alchemilka obyčajná môže byť užitočná pre fytoterapiu, zato je účinná pri najrôznejších patológiách:

1. Pri zápalových ochoreniach maternice sa odporúča piť odvar z byliny a listov alchemilky – 0,5 l denne, rozdelený na tri rovnaké objemové porcie. Na zlepšenie chuti možno pridať trochu medu. Tento prostriedok sa považuje za účinný aj na obnovenie maternice po ťažkých pôrodoch.
2. Pri amenoree (bolestivých menštruáciách) sa odporúča piť 400 ml odvaru z alchemilky denne, rozdelený na dve dávky – ráno a večer.
3. Pri migréne a bolestiach hlavy vyvolaných vysokým krvným tlakom možno piť jednu šálku čaju na báze alchemilky denne.
4. Na liečbu hnisavých rán a rezov sa používa nálev z alchemilky, na základe ktorého sa robia obklady a obväzy.
5. Pri niektorých zápalových ochoreniach panvových orgánov možno nálev alebo odvar z alchemilky použiť na vaginálne výplachy.
6. Pri liečbe hemoroidov je alchemilka dobrá pre svoj komplexný účinok. Zastavuje krvácanie, podporuje regeneráciu tkanív, posilňuje cievy. Na tieto účely sa používa nálev z alchemilky, ktorým sa napúšťajú špeciálne tampóny.
7. Pri anémii a ateroskleróze sa odporúča užívať odvar z listov tejto rastliny, ktorý sa lúhuje v hroznovom víne. Tento prostriedok sa považuje za účinný aj pri bolestiach srdca.
8. Pri chronickej kolitíde mimo období exacerbácie sa odporúča užívať 10–15 kvapiek liehovej tinktúry alchemilky denne, ktoré sa pred užitím zriedia malým množstvom vody.
9. Pri cukrovke sa odporúča užívať 200 ml odvaru alchemilky denne. Na rozdiel od liečby iných ochorení sa však do neho nesmie pridávať med.
10. Pri liečbe rezných rán možno použiť čerstvé listy, ktoré sa mierne rozotrú v rukách, aby pustili šťavu. Túto zelenú hmotu stačí priložiť na poškodené miesto pokožky.

Vymenovanými prípadmi sa použitie alchemilky nevyčerpáva. Táto rastlina sa môže používať na vykašliavanie hlienu pri bronchitídach rôzneho pôvodu, pri iných ochoreniach dýchacích ciest vrátane pneumónie. Okrem toho sa odvar z byliny používa na výplachy úst pri stomatitíde, robia sa z neho obklady pri konjunktivitíde (ak má toto ochorenie bakteriálny pôvod, alchemilka sa používa ako doplnok k terapii antibiotikami, nie namiesto nej).

Druhy liečivých prípravkov s manžetkou

Z tejto rastliny sa vyrábajú prostriedky na vnútorné aj vonkajšie použitie. Najrozšírenejším variantom je vodný výťažok prospešných látok, čiže odvary a nálevy. Niektorí bylinkári však na liečbu cukrovky a obezity odporúčajú užívať prášok z rozomletej rastlinnej suroviny.

Pokiaľ ide o prostriedky na vonkajšie použitie, môžu to byť rôzne kompresy, obklady, aplikácie. Používajú sa na ne nielen nálevy a odvary, ale aj šťava z alchemilky. Vytláča sa z mladých listov a výhonkov. Takýto prostriedok sa dá použiť na liečbu akné, zriedený mliekom v pomere 1:10. Šťava je vhodná aj na vnútorné použitie – napríklad sa pije pri hnačke (každé 2 hodiny 1 čajová lyžička prostriedku).

Nálev

Tento prostriedok sa pripravuje nasledovne – vezmú sa 3 čajové lyžičky rozdrvenej byliny a listov alchemilky a zalejú sa 250 ml vriacej vody, potom sa nechajú 2 hodiny pod uzavretým vekom. Následne sa nálev precedí, pričom sa zvyšná rastlinná surovina vyžmýka.

Získaný nálev sa považuje za dostatočne koncentrovaný. Používa sa na liečbu silnej menštruácie, tiež zmierňuje zápal pri rôznych hnisavých ochoreniach. V poslednom prípade sa z neho robia kúpele a obklady. Kompresy s nálevom alchemilky zmierňujú príznaky varixového rozšírenia žíl, aj keď úplne neodstraňujú jeho príčinu.

V niektorých prípadoch sa nálev pripravuje menej koncentrovaný – vezme sa 3–5 polievkových lyžíc suroviny na 1 l vriacej vody, privedie sa do varu a na miernom ohni sa nechá ešte 10–15 minút. Potom sa nechá lúhovať jednu hodinu. Takýto bylinkový nálev sa môže piť na chudnutie v kombinácii so športovými aktivitami.

Tinktúra

Na rozdiel od mnohých iných tinktúr sa prípravok z alchemilky nerobí na liehu, ale na víne. Potrebujete naň 1 čajovú lyžičku sušenej rozdrvenej rastlinnej suroviny na 170 ml vína. Prípravok sa lúhuje rýchlo – do 24 hodín (necháte ho na suchom a tmavom mieste). Pred použitím hotovú tinktúru prefiltrujte cez dve vrstvy gázy. Užíva sa pri ateroskleróze a iných ochoreniach.

Odvar

Odvar z alchemilky sa považuje za vynikajúci antiseptický prostriedok. Okrem toho má adstringentné a expektorančné účinky a viacero štúdií preukázalo jeho sedatívne pôsobenie. Zvyčajne sa užíva vnútorne. Vďaka antiseptickým vlastnostiam sa však môže používať aj ako prostriedok na vonkajšie použitie – napríklad pri akné.

Na prípravu tradičného odvaru vezmite 4 čajové lyžičky rozdrvenej byliny na 250 ml vriacej vody, ešte raz priveďte do varu a nechajte na ohni ešte 5 minút. Potom odvar nechajte vychladnúť, prefiltrujte cez gázu alebo filtračný papier a použite ho ako prostriedok na vnútorné alebo vonkajšie použitie.

Z byliny alchemilky sa pripravuje aj vínny odvar. Vezmite 30 g rozdrvených sušených stoniek a lístkov na 1 l červeného vína a zohrievajte 10 minút. Tento prípravok sa užíva 3–5 polievkových lyžíc denne pred jedlom. Pomáha zbaviť sa hnačky (za predpokladu, že je spôsobená dysbakteriózou alebo črevnou infekciou; ak sa jej príznaky zachovajú aj po mesiaci takejto liečby, treba sa obrátiť na lekára).

Z koreňa alchemilky sa pripravuje vínny odvar. Na 20 g sušenej rastlinnej suroviny vezmite pohár vína, priveďte tento prípravok do varu a nechajte ho ešte 30 minút na strednom ohni. Hotový odvar prefiltrujte cez niekoľko vrstiev gázy, aby ste sa zbavili kúskov koreňa. Existuje aj iný variant tohto receptu. Odvar z koreňa sa pripravuje oddelene, s celkom malým množstvom vody, potom sa pridá víno a zohreje sa, ale neprivedie sa do varu, aby sa maximálne zachovali všetky užitočné látky.

Takýto prípravok môžete užívať 2 polievkové lyžice denne 30 minút pred jedlom pri anémii; považuje sa tiež za účinný pri dysbakterióze a ňou vyvolanom meteorizme. Dietológovia považujú tento vínny odvar za vynikajúci spôsob, ako naštartovať metabolizmus.

Čaj

Z tejto rastliny sa pripravuje aj čaj – lúhuje sa rovnako ako tradičný nápoj z čajových lístkov, to znamená, že 1–2 čajové lyžičky rozdrvenej suchej suroviny zalejete pohárom vriacej vody, necháte lúhovať 10–15 minút a potom prefiltrujete. Čaj sa zvyčajne užíva ako všeobecne posilňujúci prostriedok, okrem toho dobre pomáha pri nespavosti. Niektorí bylinkári odporúčajú dávať ho deťom na prevenciu rachitídy, ale lepšie je najprv sa poradiť s pediatrom, pretože moderní lekári sa domnievajú, že u malých detí môže tento prípravok vyvolať alergiu.

Použitie v kozmetike

Manžetka nie je náhodou považovaná za „ženskú“ bylinu. Je prospešná nielen na liečbu chorôb, ale aj na domáce beauty procedúry. Prášok zo sušených listov tejto rastliny možno pridávať do hotových kozmetických masiek a pleťových vôd, pretože má tiež antioxidačný účinok a umožňuje zastaviť predčasné starnutie pokožky.

V domácej kozmetike sa najčastejšie používa odvar z manžetky. Odporúča sa ho pripraviť v lete a zamraziť vo formičkách na ľad. Získané kocky sa používajú na masáž tváre. To umožňuje zvýšiť pružnosť pokožky, urobiť ju hladšou, zlepšiť jej zásobovanie kyslíkom vďaka zlepšenej mikrocirkulácii.

Pri akné sa najčastejšie používa nálev z manžetky – ako pleťové vody alebo obklady. Účinnejšia je však masť, ktorá sa pripravuje z alkoholového nálevu manžetky (10 – 20 ml hotového produktu – predáva sa v lekárňach) zmiešaného s vazelínou (do 90 g). Táto masť sa považuje za účinnú pri jednotlivých akné a furunkloch.

Manžetka bude užitočná aj na posilnenie vlasov, pretože ich stav priamo závisí od hormonálnej rovnováhy. Do vody určenej na oplachovanie vlasov možno pridať nálev alebo odvar z tejto byliny. Alebo si možno pripraviť odvar na základe nasledujúcej zmesi bylín – na 15 g sušenej byliny manžetky vezmite rovnaké množstvo sušenej žihľavy a dvakrát toľko nasekaných sušených koreňov lopúcha. Všetko zalejte 1 litrom vody a priveďte do varu, varte 5 – 7 minút, potom ochlaďte a nechajte lúhovať 45 – 60 minút. Získaný prostriedok možno pridať do vody na oplachovanie kučier alebo vtierať do pokožky hlavy namiesto pleťovej vody. Pravidelné využívanie umožňuje posilniť vlasové folikuly.

V niektorých receptoch sa do tejto zmesi pridávajú brezové listy, čo pomáha urobiť prostriedok účinným aj proti seborei.

Kontraindikácie použitia

Jednou z výhod manžetky je, že táto bylina nemá prakticky žiadne kontraindikácie. Nemožno ju užívať len pri alergických reakciách a individuálnej neznášanlivosti, ako aj pri vysokej zrážanlivosti krvi. Opatrne sa predpisuje počas tehotenstva a laktácie – len po vykonaní všetkých vyšetrení a konzultácii s lekárom, pretože predávkovanie aj rastlinných steroidov môže mať negatívny vplyv na organizmus.

Zaujímavé fakty

1. Manžetka vyzerá skromne, ale v skutočnosti patrí do slávnej čeľade ružovitých. V botanike nesie názov Alchemilla, pochádzajúci od slova „alchýmia“ – staroveká veda, ktorej adepti hľadali kameň mudrcov a elixír večného života. Liečivé vlastnosti tejto byliny boli známe už vtedy a starovekí vedci sa domnievali, že schopnosť rastliny vylučovať tekutinu poukazuje na jej magickú povahu. Osobitne sa cenili kvapky rannej rosy, ktoré sa zhromažďovali v prirodzenej lievikovitej jamke tvorenej listovými čepeľami.
2. Prax ukázala, že manžetka má skutočne veľa prospešných vlastností a dokáže zbaviť rôznych patológií, aj keď v tom samozrejme nie je žiadna mágia.
3. Ruský názov tejto byliny, ktorý sa dnes aktívne používa, vznikol vďaka podobnosti listov tejto rastliny s bohatými čipkovanými manžetami, módnymi v galantnom veku. V Anglicku a Nemecku však ľudia v ich tvare videli podobnosť s plášťom Panny Márie, odtiaľ názov „dámsky plášť“. Takmer vo všetkých krajinách západnej Európy tejto byline pripisovali čarodejnícke vlastnosti. Napríklad sa verilo, že rosa nazbieraná na listoch pomáha vrátiť mladosť a tiež zbavuje akné, pehy a pigmentové škvrny.
4. Je zaujímavé, že manžetka sa dá použiť aj vo varení, zvyčajne sa na tieto účely berú listy rastliny, niekedy mladé výhonky. Na jar túto bylinu možno pridať do šalátu z listovej zeleniny, do polievky alebo zeleného boršču. Niekedy sa pripravuje ako korenie. Suší sa spôsobom opísaným vyššie, pretože umožňuje zachovať takmer všetky prospešné látky a v zime sa môže pridávať do polievok aj hlavných jedál. Je to tiež užitočný vitamínový doplnok, pretože obsahuje veľké množstvo kyseliny askorbovej. Vo východnej kuchyni sa listy môžu soliť spolu s inými korenistými bylinami alebo zeleninou.

Fotografia byliny manžetka