Parmélia: liečivé vlastnosti a kontraindikácie

Parmélia – je lišajník. A užitočné vlastnosti týchto živých organizmov sa využívali už veľmi dávno. Napriek nedostatku základných vedomostí o vnútornom zložení lišajníka, už starovekí Gréci a obyvatelia stredovekej Európy sa liečili prostriedkami na báze parmélie.

V hladných časoch v niekoľkých krajinách parméliu dokonca jedli, napriek nie práve príjemnej chuti. A za rokov Veľkej vlasteneckej vojny sa ranení liečili masťami z prášku parmélie: zmiešali vazelínu s liečivým prostriedkom a nanášali na potrebné miesta. Účinok bol veľmi dobrý.

Dodnes obyvatelia severných národností robia múku z lišajníka a s pridaním iných obilnín pečú na Vianoce špeciálne pečivo. Tiež pomocou fermentácie robia nápoj kyslej chuti, ktorý konzumujú rozriedený vodou.

Veľmi zaujímavé využitie lišajníka ako náhrady soli. Takto obyvatelia severných oblastí uchovávajú mäso na uskladnenie, zasypávajú a natierajú ho práškom parmélie.

Chemické zloženie

Chemické zloženie parmélie je pomerne dobre preskúmané biológmi a chemikmi. Jeho výskum začal už v 60. rokoch minulého storočia a dodnes pokračuje. V súčasnosti je zistené, že lišajník je bohatý na silné prírodné antibiotikum – kyselinu usninovú, ktorá má antibakteriálne vlastnosti a tiež schopnosť vyháňať z organizmu parazity. V zložení parmélie je ešte rad kyselín (arbatová, fumarprocetrarová a skvamatová). Tie sú tiež schopné bojovať s infekciou, ale nie tak aktívne ako usninová.

Parmélia sa vyznačuje prítomnosťou veľmi veľkého množstva vitamínu C, ktorý je známy imunostimulačnými a antioxidačnými účinkami a schopnosťou oslabovať pôsobenie voľných radikálov, čo je prekážkou pre procesy predčasného starnutia organizmu.

Komplexné uhľohydráty, blízke svojím zložením vláknine, ktoré sú súčasťou lišajníka, pozitívne ovplyvňujú prácu čriev a zlepšujú ich tráviacu činnosť.

V lišajníku sa nachádza aj celá skupina polysacharidov. Je to lichenín, ktorý tiež nazývajú lišajníkový škrob. Z neho pozostávajú steny buniek parmélie a jeho prospešný účinok pre človeka je obaľujúci. K tejto skupine patria tiež izolichenín a evenín.

Ďalšia užitočná skupina látok v zložení lišajníka – minerálne látky, najmä fosfor, vápnik a draslík. Sú nevyhnutnými účastníkmi všetkých metabolických procesov prebiehajúcich v ľudskom organizme.

Zoznam látok zistených v parmélii uzatvára pomerne malé množstvo popola, tukov a bielkovinových zlúčenín.

Ako vyzerá a kde rastie

Parmélia patrí do osobitnej skupiny živých organizmov, ktoré sú symbiotickým spojením zelených rias a húb. Je to typ spolužitia, pri ktorom každý účastník podporuje druhého. Ich vzťah je výhodný pre oboch, v dôsledku čoho riasy aj huby získavajú potrebné množstvo živín a lepšie sa vyvíjajú.

Lišajník sa nedelí na jednotlivé časti – ako napríklad bylinné rastliny na koreň, stonku a listy. Telo lišajníka sa nazýva stielka, je pomerne mohutné a predstavuje kolóniu kožovitých rozvetvených lalokov, ktoré môžu byť široké aj úzke. Sú silno vykrojené, holé, ich povrch je hladký aj vráskavý. Laloky sú otočené k svetlu, na ich hornom povrchu sa nachádzajú plodnice alebo apotéciá. Výtrusy lišajníka sú bezfarebné, majú predĺžený tvar a vyzerajú ako široký elips. Nepohyblivé výtrusy, nazývané konídie, môžu byť priame, valcovité alebo vretenovité.

Parmélia rastie na kmeňoch a vetvách stromov, pričom nie je vyberavá, či je ihličnatý alebo listnatý. Je celkom schopná uchytiť sa na suchom dreve, ležiacom dreve, plotoch, stenách rôznych stavieb a dokonca na kamenistej pôde, pričom uprednostňuje dobre osvetlené miesta prístupné slnku.

Laloky lišajníka môžu priliehať k podkladu, na ktorom rastie, alebo sa dvíhať k svetlu. Samotná stielka je pomerne pevne pripojená k substrátu, na ktorom rastie.

Parmélia je úplne nenáročná na pôdu a ekologické podmienky – nebojí sa znečistenia životného prostredia. Je typickým predstaviteľom púštnostepného prírodného prostredia a horských oblastí, jej hlavné kolónie sa vyskytujú na území oboch pologúľ Zeme v tropickom podnebí, hoci lišajník je schopný osídliť aj severnejšie oblasti až po arktické. Uprednostňuje slanisté pôdy. Na území Ruska rastie v južných a juhovýchodných regiónoch.

Druhy

Celkovo sa v prírode podľa rôznych zdrojov nachádza 80 až 90 druhov parmélie. Okrem dvoch hlavných – parmélia brázdičková a parmélia bludivá – ostatné sú veľmi zriedkavé.

Parmélia brázdičková – lišajník klasifikovaný ako listovitý. Jeho nepravidelnými ružicami je často úplne pokryté živé drevo listnatých stromov, z ktorých uprednostňuje brezu a osiku, ako aj kmene a konáre borovíc, smrekov a iných ihličnanov. V lese sa tiež lišajník často usadzuje na mŕtvom dreve ležiaceho dreva.

Parmélia preniká aj do obývaných oblastí, do priľahlých pozemkov, dokonca do veľkých miest, pretože jej neprekážajú ani výfukové plyny, ani priemyselné emisie. Ekologické podmienky sú jej ľahostajné. Ploty z tyčiek, drevené steny domov a stodôl bývajú postihnuté porastami stielky brázdičkovej parmélie. Tento lišajník je taký nenáročný, že sa pokojne usadzuje aj na opracovanom dreve.

Stielka parmelie môže byť modrastosivá, sivozelenastá, v suchom období roka alebo v zime svetlosivá; na pohľad je zvráskaveno-sieťovitá, s kučeravými lalokmi. Dĺžka každého jednotlivého laloka nepresahuje 2 cm, laloky majú silne členený tvar.

Tento lišajník dorastá do výšky najviac 4 – 6 cm a priemer každej jednotlivej stielky je od 5 do 15 cm.

Parmelia blúdivá sa od parmelie ryhovanej odlišuje veľkosťou: je o niečo menšia a do výšky nevyrastie viac ako 3 – 5 cm. Okrem toho pôsobí aj elegantnejšie vďaka tvaru nadzemnej časti – nemá lalokovitý tvar ako parmelia ryhovaná, ale vidlicovito sa vetví – to znamená, že jej laloky sú úzke a navyše ešte aj skrútené. Pravda, keď zaprší, „vidličky“ napučia, rozvinú sa a stanú sa hrubšími a masívnejšími.

Tento druh parmelie sa života drží nie tak pevne ako parmelia ryhovaná. Ak sa zdvihne silný vietor, pomerne ľahko odtrhne celé kúsky stielky a prenesie ich na značné vzdialenosti, kde sa potom parmelia blúdivá uchytí. Práve vďaka tomuto spôsobu rozmnožovania dostala aj svoje meno.

Zber a skladovanie

Na liečebné účely sa zbiera celá stielka parmelie. Jej zber sa začína koncom apríla a pokračuje celý máj. Zbiera sa vždy za suchého počasia, keď je stielka suchá a nie je presiaknutá vlhkosťou.

Stielka sa oddeľuje od substrátu a rozloží sa na vysušenie. Navyše, na rozdiel od mnohých liečivých rastlín, parmelia sa nebojí sušenia na slnku a nestráca pritom svoje užitočné vlastnosti. Surovinu možno rozložiť aj v tieni, ale musí tam byť prúdenie vzduchu. Surovina schne najviac 3 dni. O jej pripravenosti sa dá usúdiť podľa farby – stáva sa hnedou.

Hotová suchá surovina lišajníka takmer nemá vôňu. Chuť je horká a dokonca trochu pálivá, doznievajúca chuť je mierne slizovitá.

Vysušená surovina sa skladuje v papierových vreckách alebo bavlnených vrecúškach 3 – 4 roky bez straty biologickej aktivity. Po uplynutí tejto lehoty začnú užitočné látky veľmi rýchlo strácať svoju silu. Surovina sa rozomelie bezprostredne pred prípravou liečivých zmesí.

Liečivé vlastnosti parmélie

Liečivé schopnosti parmelie dnes uznáva aj ľudová, aj oficiálna medicína. Od 18. storočia je oficiálne zaradená do farmakopeí mnohých európskych krajín a Japonska.

Z desiatok druhov sa na medicínske účely hodí len jeden – parmelia blúdivá. Jej druhé ľudové označenie je porez-tráva.

Na základe kyseliny usnovej izolovanej z lišajníka bol dokonca vytvorený farmaceutický prípravok „Binan“ (v podstate je to sodná soľ kyseliny usnovej). Tento liek má bakteriostatické vlastnosti a dokonca aj v malej koncentrácii dokáže zabiť pôvodcov tuberkulózy. Pôsobí na baktérie, ako aj na rad húb.

1. Vďaka látkam obsiahnutým v parmélii pôsobí na ľudský organizmus antisepticky, antioxidačne a baktericídne. Okrem toho, medzi schopnosti lišajníka patrí stimulácia imunity, zastavovanie krvácania, hojenie rán a vyháňanie parazitov.
2. Prostriedky z parmélie liečia choroby dýchacej sústavy, obzvlášť účinná je na zmiernenie kašľa, pretože má expektoračný účinok. Ako liečebný a preventívny prostriedok sa lišajník používa pri akútnych respiračných infekciách a chrípke – vďaka celkovo posilňujúcim a imunostimulačným účinkom. Tieto vlastnosti parmélie sa využívajú aj pri infekčných ochoreniach – lieky na jej báze sú súčasťou komplexnej terapie.
3. Odvary z lišajníka sa predpisujú na vnútorné použitie pri vredovej chorobe žalúdka, dyspepsii, akútnej kolitíde a enterokolitíde a pri ďalších patológiách tráviacej sústavy.
4. Choroby srdca a ciev – ďalšia oblasť použitia lišajníka.
5. Sú informácie, že pre nervovú sústavu je lišajník veľmi prospešný, pretože má upokojujúci účinok.
6. Hojivé, protizápalové a hemostatické schopnosti lišajníka sa využívajú na vymývanie hnisavých rán, popálenín, omrzlín, preležanín a vredov. Pri krvácaní ďasien sa ústa vyplachujú odvarom.
7. Prostriedky z lišajníka sa používajú aj na riešenie chúlostivých problémov – napríklad pri bakteriálnej cystitíde vo forme sprchovania. Pri hemoroidoch si možno robiť kúpele alebo obklady – tiež sa dosahuje pomerne dobrý účinok.
8. Okrem čisto liečivých schopností sa parmélia používa aj na celkové posilnenie. Vďaka prípravkom na jej báze je možné očistiť organizmus od škodlivých mikróbov a nasýtiť ho vitamínmi, čo zvyšuje celkovú odolnosť človeka nielen voči infekciám, ale aj neinfekčným patológiám a urýchľuje zotavenie.

Parmélia v ľudovom liečiteľstve

Bylinkári sa už oddávna naučili liečiť pomocou lišajníka rôzne vnútorné choroby, predovšetkým dýchacej sústavy: starý kašeľ a tuberkulózu. Napríklad liečba tuberkulózy parméliou je bežnou praxou horalov v Kirgizsku a Kazachstane, na čo si pripravujú odvar s mliekom. Táto liečivá rastlina celkom dobre upokojuje zapálené sliznice v dýchacích cestách.

Choroby spojené s poruchami trávenia, ako je akútna kolitída, rôzne dyspepsie, ochorenia čriev, sa taktiež dajú liečiť prípravkami z lišajníka pripravenými ľudovými liečiteľmi.

Liečitelia oddávna predpisovali prostriedky z parmélie na udržanie imunity organizmu počas choroby, ošetrovali odvarmi hnisavé rany, vredy a popáleniny. Historicky je spoľahlivo známe, že ešte pred Októbrovou revolúciou na Urale bola parmélia medzi kozákmi známa ako liek zastavujúci krvácanie oveľa rýchlejšie ako iné prostriedky. Dnes sa zle sa hojace hnisavé rany natierajú špeciálnym prípravkom – pastou na báze vazelíny.

Ľudová medicína používa lišajník buď ako monoprostriedok, samostatne, alebo v kombinácii s nechtíkom, yzopom, slezom. To zvyšuje antibakteriálne a antivírusové vlastnosti.

Aby sa zachovali všetky liečivé látky lišajníka, treba správne pripravovať zmesi. To znamená, že ich nemožno variť príliš dlho, a ešte lepšie je zahrievať ich len vo vodnom kúpeli, aby biologicky aktívne zložky zostali zachované v maximálnom množstve. Z prehriatych prostriedkov síce nebude škoda, ale ani liečba nebude účinná.

Pri začatí liečby lišajníkom treba pamätať: nemožno ho používať ako samostatný liek, napriek množstvu užitočných liečivých vlastností. Je lepšie ho aplikovať len v rámci komplexnej terapie, pričom je nevyhnutné konzultovať to s lekárom.

V Japonsku, ako aj v progresívnej civilizovanej Európe (v krajinách ako Francúzsko a Nemecko) pridávajú sušený a rozdrvený lišajník na prášok do múky na pečenie, a tiež ním posypávajú mäsové jedlá počas prípravy.

Parmélia má zvláštnosť – v horúcej vode napučí a po ochladení sa zmení na želé, čo sa používa na prípravu liečivých rôsolov. Horkosť sa dá prebiť ovocnou šťavou. S práškom lišajníka dokonca vyrábajú marmeládu a želé z ovocnej alebo bobuľovej šťavy.

Pri tuberkulóze

Toto je ten istý recept, ktorý široko používajú kazašskí a kirgizskí horalovia. Do kastróla s hrubým dnom nasypeme 3 polievkové lyžice suchého rozdrveného surového materiálu parmélie. Do toho istého kastróla nalejeme 0,5 l mlieka. Privedieme k varu a po znížení ohňa pokračujeme v dusení zmesi 15 minút na miernom ohni. Odstavíme z ohňa, necháme vychladnúť, precedíme a užívame tretinu pohára trikrát denne. Pomáha aj na zmiernenie kašľa pri prechladnutí, bronchitíde, pneumónii.

Na starý kašeľ

Nasypeme 1 polievkovú lyžicu sušenej rozdrvenej parmélie do smaltovanej nádoby, nalejeme do nej 1 liter vody a privedieme k varu. Potom znížime oheň na minimum a necháme variť 20 minút. Dávame pozor, aby kvapalina príliš nevrla a nevyparovala sa, pretože je žiaduce zachovať jej pôvodné množstvo. Odstavíme z ohňa, precedíme, necháme vychladnúť, prelejeme do sklenenej alebo porcelánovej nádoby a pijeme tretinu pohára pol hodiny pred raňajkami, obedom a večerou. V liečbe pokračujeme až do úplného vymiznutia kašľa.

Pre deti proti kašľu

Prostriedok na liečbu kašľa u malých detí sa nepripravuje podľa rovnakého receptu ako pre dospelých. Treba vziať 1 polievkovú lyžicu suchej byliny, zaliať 1 litrom prevarenej vody a dať zmes na vodný kúpeľ na pár hodín. Odstavíme z ohňa, precedíme. Podávame liek deťom 3-krát denne tretinu pohára. Pre lepšie vstrebávanie a väčší účinok piť pol hodiny pred jedlom. Liek skladujeme v chladničke a pred použitím ho zohrejeme na teplú teplotu. Ak sa týmto spôsobom lieči kašeľ, prejde rýchlejšie.

Ak sa po užití zmesi u dieťaťa náhle objaví vyrážka na koži, liečbu treba prerušiť. Je celkom možné, že dieťa má alergiu na lišajník.

Na ošetrenie rán

Na prípravu prostriedku nasypte 5 polievkových lyžíc sušeného rozdrveného lišajníka do hrnca, nalejte 0,5 litra vody a priveďte do varu na veľkom ohni. Potom oheň mierne znížte a varte pri dostatočne silnom vrení asi 20 minút. Potom nechajte vylúhovať pod zatvoreným vekom, kým úplne nevychladne. Až potom sceďte a použite na vymývanie komplikovaných rán, trofických vredov alebo robte obklady na základe tohto roztoku. Liečte dovtedy, kým sa rana nezahojí.

Pri veľkých ranách je užitočné obväzovanie obväzovým materiálom nasiaknutým týmto roztokom.

Pri problémoch s trávením

Na vyliečenie hnačky, kolitídy alebo enterokolitídy pripravte 3 čajové lyžičky suchého lišajníkového materiálu. V smaltovanej nádobe ho zalejte 300 ml práve prevarenej vody, dajte na sporák a varte ďalších 10 minút na miernom ohni. Odstavte z ohňa a nechajte lúhovať 2 hodiny, potom sceďte. Hotový liek pite 1 polievkovú lyžicu pred jedlom, 3–4 krát denne. Uchovávajte v chladničke najviac niekoľko dní. Liečbu nemožno predlžovať dlhšie ako mesiac.

Na choroby žalúdka

Pri vredovej chorobe žalúdka v období remisie na prevenciu záchvatu môžete piť lišajníkovú tinktúru. Vezmite 3 čajové lyžičky rozdrveného sušeného lišajníka a zmiešajte s 200 ml práve prevarenej vody. Prikryte vekom a lúhujte 2 hodiny, potom prefiltrujte a užívajte 1 polievkovú lyžicu. Pite najlepšie 30 minút pred jedlom; dĺžka kúry je najmenej 5 a najviac 20 dní. Vďaka rôsolovitej konzistencii tinktúra rýchlo obnovuje sliznicu a zlepšuje trávenie.

Pasta na rany

Budete potrebovať pár lyžíc lampového oleja (čisteného vazelínu), ktorý treba zmiešať s veľmi jemným práškom lišajníka. Parméliu pridávajte, až kým nezískate zmes podobnú hustej kyslej smotane. Vzniknutú pastu nanášajte na noc na hnisavé rany a vredy, potom prikryte gázovou obrúskou, ktorú upevnite obväzom. Pred nanesením pasty by bolo vhodné ošetriť vred alebo ranu tekutým prípravkom parmélie – odvarom alebo nálevom.

Sirup pre žalúdok

Tento prostriedok sa pripravuje namáhavo, v niekoľkých krokoch, ale dobre pomáha obnoviť sliznicu žalúdka pri gastritíde a vredovej chorobe.

Zalejte 15 g sušeného lišajníkového materiálu pohárom vody izbovej teploty. Nechajte namáčať 10–15 minút. Potom tento roztok varte 2 minúty a nechajte lúhovať 2 hodiny. Sceďte, tekutinu odložte bokom a výlisok zalejte pohárom vody. Zopakujte postup: 2 minúty varte a lúhujte 2 hodiny. Znova sceďte, spojte obe tekutiny a pridajte 0,5 kg cukru a 0,5 kg medu. Následne zahrievajte zmes vo vodnom kúpeli za súčasného miešania, kým sa med a cukor úplne nerozpustia.

Hotový prostriedok nalejte do čistej suchej sklenenej nádoby, prikryte vekom a odložte do chladničky. Užívajte po každom jedle 0,5 čajovej lyžičky.

Druhy liečivých prípravkov

Liečivé prípravky na báze lišajníka (parmélie) si môžete pripraviť sami doma. Môžu to byť tinktúry, odvary, nálevy alebo čaj. Pri príprave domácich liekov treba pamätať na to, že parmélia farbí tekutiny a aj nádoby, v ktorých sa prípravky robia, do hnedo-oranžova. Táto farba sa dá umyť, ale nie zo všetkých povrchov a nie úplne. Preto je lepšie vziať taký hrniec alebo naberačku, ktoré vám nebude ľúto, ak zvnútra stmavnú. Keďže liečivá na báze parmélie majú pálčivo-horkú chuť, môžete ich užívať s prídavkom medu, cukru alebo džemu. Pri liečbe kašľa sa med dôrazne odporúča.

Netreba zabúdať, že prostriedky z parmélie môžu byť nielen liečivé, ale aj výborné preventívne. Priaznivci zdravého životného štýlu ich často zaraďujú do svojho jedálnička, aby posilnili obranyschopnosť organizmu.

Užívanie prípravkov z lišajníka sa odporúča tým, ktorí väčšinu dňa trávia v miestnostiach s klimatizovaným vzduchom, ktorý presušuje sliznice hrdla a priedušiek. Tieto prostriedky sú prospešné pre rečníkov, spevákov, učiteľov – teda pre tých, ktorých práca je spojená s neustálym napätím hlasiviek. Parmélia sa odporúča, ak je hlas pretrhnutý.

Nálev

Na prípravu nálevu zalejte 1 polievkovú lyžicu lišajníka šálkou vriacej vody a nechajte lúhovať 2 hodiny. Nádobu, v ktorej sa nálev lúhuje, zabaľte na teplo. Preceďte a pite pri hnačke 1 polievkovú lyžicu 30 minút pred jedlom.

Tinktúra

100 g sušeného lišajníka zalejte 200 ml liehu. Liek lúhujte týždeň v sklenenej nádobe na tmavom mieste. Preceďte a užívajte v obdobiach, keď vás trápia záchvaty kašľa. Dávka – 15 kvapiek.

Odvar

Odvar je najrozšírenejšia lieková forma lišajníka. Pripravuje sa vo vode aj v mlieku.

Na mlieku: Vezmite 6 polievkových lyžíc suroviny lišajníka a zalejte ich 1 litrom mlieka. Zmes dusíme 20 až 25 minút vo vodnom kúpeli. Preceďte – a liek je hotový na použitie. Odporúča sa piť ho 20 minút pred jedlom po tretine pohára. Uľahčuje kašeľ aj pri tuberkulóze.

Na vode: 1 polievkovú lyžicu lišajníka zalejte vriacou vodou a vložte do vodného kúpeľa. Keď zovrie, nechajte 5 minút a odstavte z ohňa. Nechajte lúhovať 1–2 hodiny. Preceďte a pite s prídavkom medu. Odvar uchovávajte v chladničke, ale pred použitím mierne zohrejte. Liečte sa najmenej mesiac.

Čaj

Ak nebolo diagnostikované závažné ochorenie a nádcha je mierna, pomôže čaj na báze lišajníka. Potrebujete 1 čajovú lyžičku parmélie nasypať do šálky vriacej vody a zmes dusiť vo vodnom kúpeli asi pol hodiny. Čaj sa odporúča piť pred spaním, s medom.

Kontraindikácie použitia

Parmélia je úplne neškodný a netoxický liek. Možno ho podávať aj deťom po 6. roku – samozrejme pripravený spôsobom, ktorý je pre dieťa vhodný. Pritom treba dávku lieku vypočítať tak, že dospelá dávka 1 polievkovej lyžice sa nahradí 1 čajovou lyžičkou. Deťom mladším ako 6 rokov sa lišajník nepredpisuje.

Alergické reakcie na ňu sú veľmi zriedkavé a prejavujú sa vyrážkou v podobe žihľavky a svrbením kože. Ak sa tieto príznaky zistia, znamená to, že pacient má individuálnu neznášanlivosť na Parmeliu. Užívanie prípravkov na jej báze treba ukončiť a príznaky rýchlo vymiznú.

Osobitne opatrní pri užívaní liečiv z lišajníka musia byť pacienti trpiaci hypertenziou. Konzultácia s ošetrujúcim lekárom je povinná.

Keďže vplyv Parmelie na zdravie a vývoj budúceho dieťaťa zatiaľ nie je preskúmaný, tehotné a dojčiace mamy by nemali používať prípravky z nej.

Treba si pamätať pravidlo: predtým, ako sa sami rozhodnete začať liečbu prípravkami z nejakej liečivej rastliny, musíte sa nevyhnutne poradiť s lekárom. Týka sa to aj Parmelie.

Foto Parmelie