Vres: liečivé vlastnosti a kontraindikácie

Vres je rastlina, ktorá sa oficiálne nepovažuje za liekopisnú. V ľudovej medicíne sa však veľmi úspešne používa na liečbu najrôznejších ochorení.

Chemické zloženie

Liečivé vlastnosti vresu sú dané chemickým zložením jeho kvetov a výhonkov. V ľudovej medicíne sa niekedy používajú aj korene rastliny, najčastejšie však jej nadzemná časť. Za najcennejšiu surovinu sa považujú kvety, ktoré rastú na vrcholoch výhonkov. Obsahujú:

1. Flavonoidy (predovšetkým kvercetín a jeho deriváty), ktoré majú protizápalové a antioxidačné vlastnosti.
2. Fytosteríny, teda rastlinné látky podobné hormónom (v tomto prípade s vlastnosťami nahrádzať steroidné zlúčeniny).
3. Organické kyseliny, predovšetkým chlorogénová a kávová. Prvá znižuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, pôsobí proti zlatému stafylokokovi a baktérii Escherichia coli, má hepatoprotektívne a protinádorové účinky. Kávová kyselina má protizápalové a imunomodulačné vlastnosti. Taktiež spomaľuje karcinogenézu.
4. Glykozidy, predovšetkým arbutín, ktorý je prírodným antiseptikom. V kozmetike sa používa aj na zosvetlenie pokožky, no vo vresových odvaroch a nálevoch je ho presne toľko, aby jednoducho vrátil tvári zdravú farbu.
5. Triesloviny, vitamíny a minerály, ktoré sa zúčastňujú na rôznych biochemických procesoch v organizme.

Ako liečivá surovina sa môžu používať aj horné časti výhonkov. Obsahujú už spomínaný flavonoid kvercetín a herbacetín, ktorý má podobné vlastnosti. Nachádzajú sa v nich aj triesloviny. Výhonky obsahujú aj organické kyseliny, no ide predovšetkým o kyselinu citrónovú a fumarovú, ktoré svojimi vlastnosťami zaostávajú za kávovou a chlorogénovou.

Ako vyzerá a kde rastie

Vres v divokej prírode predstavuje pomerne nízky plazivý ker. Jeho výška je len 30 – 100 cm. Lístky tejto rastliny sú drobné, trojhranného tvaru, ich šírka je približne 2 mm a dĺžka dosahuje 2,5 mm. Listová stopka chýba.

Vres kvitne veľmi pekne, jeho zvončekovité kvety tvoria jednostranný hrozen. Môžu byť bledofialové alebo mať sýty odtieň; vyskytuje sa aj biely vres, no považuje sa za vzácnosť (možno práve preto mu v dávnych časoch pripisovali osobitné magické a liečivé vlastnosti).

Plodom vresu je malá tobolka, ktorá obsahuje množstvo drobných semien. Napriek tomu sa táto rastlina rozmnožuje nie semenami, ale delením koreňov, ktoré sa objavujú na bočných konároch kríka. Keď sa odlomia, pustia korene a po nejakom čase sa stanú samostatnými kríkmi.

U väčšiny ľudí sa vres spája s Anglickom a Škótskom. Skutočne, vresoviská Spojeného kráľovstva tvoria veľmi malebný obraz (a mimochodom sú jedinečnými ekosystémami). Avšak v prírode vres rastie aj v iných európskych krajinách, ďalej v severnej Afrike, v niektorých oblastiach Grónska, v Severnej Amerike a dokonca aj v Ázii. V Rusku sa v prírodných podmienkach vyskytuje na Sibíri a v európskej časti územia. Dnes sa však vres často cielene pestuje v záhradách.

V prírode sa však zriedkavo vyskytuje na pustatinách, skôr má rád husté húštiny, borovicové lesy a machové rašeliniská.

Druhy

Treba poznamenať, že z botanického hľadiska je vres obyčajný jediným zástupcom rodu Vres (Calluna). Samotný rod však patrí do pomerne veľkej čeľade, do ktorej patrí rádovo 4 tisíc kríkov, stromov a dokonca bylín.

Všetky druhy vresu, ktoré sa dnes vyskytujú v záhradách, sú špeciálne vyšľachtené odrody, líšiace sa výškou, farbou okvetných lístkov a dobou kvitnutia. Patrí k nim napríklad:

1. Vres ozdobný, ktorý dosahuje výšku 50 cm. Jeho kvety môžu byť purpurové, orgovánové alebo biele. Je to nízky ker a často sa pestuje v interiéri – v takýchto podmienkach kvitne od jesene do januára.
2. Vres stromovitý – je to skôr strom, hoci pripomína ker. Jeho výška môže dosahovať až 5 m. Kvitne v marci až apríli bielymi súkvetiami s príjemnou vôňou. Je to jedna z najstarších záhradných odrôd, vyšľachtená už v roku 1658.
3. Vres ružový – je to krásny ker, ktorý môže mať v priemere až 50 cm. Na výšku dosahuje najviac 90 cm. Kmeň má tenký a konáre tuhé. Kvitne v apríli až júni zvončekovitými kvetmi, zhromaždenými v dlhých strapcoch sýtočervenej alebo ružovej farby. Považuje sa za výbornú medonosnú rastlinu.
4. Vres pôvabný. Za jeho domovinu sa považuje Južná Afrika. Je to nízky (50 cm) ker. Kvety majú kalichovitý tvar, je ich veľmi veľa a sú zhromaždené v súkvetí, ktoré skôr pripomína guľu. Táto odroda zle znáša mrazy, častejšie sa pestuje v zimnej záhrade.

Medzi obľúbené odrody patrí aj vres Carmen a Hamilton. Prvá z týchto odrôd sa vyznačuje ružovofialovými kvetmi a patrí medzi nízke rastliny – jej výška nepresahuje 40 cm. Hamilton je anglická odroda vyšľachtená v roku 1935. Taktiež sa považuje za nízku a jej hlavným rozdielom je plnokvetá štruktúra kvetov. Celkovo existuje viac ako 300 odrôd tejto rastliny.

Zber a skladovanie

Ako liečivú surovinu zbierame nadzemnú časť rastliny. Predpokladá sa, že najsilnejšie liečivé vlastnosti majú súkvetia. Zvyčajne sa však odrezávajú spolu s vrcholom výhonkov, na čo sa používa záhradnícke nožnice. Surovinu je potrebné zbierať v období aktívneho kvitnutia rastliny, u väčšiny odrôd je to august.

Surovinu dôkladne pretriedime a potom vysušíme, rozložíme v tenkej vrstve na bavlnenú látku alebo papier (ale nie na noviny, aby sa na lupienky nedostala tlačiarenská farba). Surovinu je lepšie sušiť pod holým nebom, ale v tieni. Vhodné je aj podkrovie (pokiaľ je dobre vetrané). Po niekoľkých dňoch sušenia sa kvety a listy ľahko striasajú z konárov. Tie sú najcennejšou surovinou. Následne by sa mala skladovať v papierových vreckách alebo plátenných vrecúškach na tmavom a suchom mieste.

Menej často sa ako liečivá surovina používajú korene. Ale ak sú potrebné práve ony, vykopávame ich koncom októbra. Treba konať opatrne, aby sme nepoškodili podzemok. Samotné korene očistíme od zeminy, umyjeme, potom sušíme bežným spôsobom.

Čím sa líši vres od borievky

V skutočnosti sú vres a borievka dve úplne odlišné rastliny. Navonok sú si vôbec nepodobné a zmätok vzniká vďaka tomu, že v mnohých regiónoch sa dodnes používa staré slovanské pomenovanie borievky – veres.

Borievka je ihličnatá rastlina. V teplom podnebí môže kvitnúť dvakrát do roka, potom sa na nej objavujú šišky s charakteristickou arómou a sivastým odtieňom. Ihličie rastliny je tmavozelené, dĺžka každej ihličky je 5–25 mm, takže sú dokonca dlhšie ako listy vresu.

Liečivé vlastnosti vresu

Vres má liečivé vlastnosti, z ktorých mnohé boli potvrdené vedeckými výskumami. Konkrétne sa zistilo, že rastlina:

1. Prispieva k vylučovaniu prebytočnej kyseliny močovej, čo je veľmi prospešné pri dne.
2. Má protizápalové a antibakteriálne účinky, čo umožňuje užívať ho pri pyelonefritíde a iných obličkových ochoreniach.
3. Má vlastnosti mierneho diuretika, vďaka čomu dokáže zvládať opuchy.
4. Má expektoračné a potopudné vlastnosti. Vďaka tomu možno odvary a nálevy z vresu používať pri akútnych respiračných vírusových infekciách a ochoreniach dýchacích ciest, ktoré sú sprevádzané kašľom.
5. Zlepšuje zrážanlivosť krvi.
6. Má mierne sedatívne účinky a bojuje proti poruchám spánku.

Prítomné triesloviny v tejto rastline, ako aj niektoré ďalšie zlúčeniny, majú adstringentné a obaľovacie vlastnosti. Preto sa vo farmaceutickom priemysle používa na výrobu rôznych liečiv, vrátane tých určených na liečbu orgánov tráviaceho traktu. Okrem toho, vďaka pomerne vysokému obsahu glykozidov, sa vres používa ako surovina na lieky stimulujúce činnosť kardiovaskulárneho systému. Jeho extrakt sa používa aj na liečbu zápalových ochorení ústnej dutiny.

Pre ženy

Pre predstaviteľky nežneho pohlavia je vres zaujímavý tým, že obsahuje veľa antioxidantov, vrátane provitamínu A a antokyánov (tie dodávajú fialovým kvetom ich charakteristické sfarbenie). Všetky tieto látky pomáhajú zastaviť procesy predčasného starnutia.

Protizápalové vlastnosti vresu pomáhajú tiež využívať ho pri liečbe niektorých ochorení orgánov malej panvy.

Fytosteríny obsiahnuté v kvetoch robia túto rastlinu výborným prostriedkom pri menopauze alebo bolestivých menštruáciach (najčastejšie túto surovinu v takýchto prípadoch varia vo forme čaju).

Pre mužov

Ako je známe, predstavitelia silného pohlavia sa častejšie stretávajú s takým ochorením, ako je dna. Je spôsobená nadmernou tvorbou kyseliny močovej a sprevádza ju veľmi trýznivé bolesti v malých kĺboch, najmä na prstoch nôh. Osobitosť vresu spočíva práve v tom, že potláča nadmernú tvorbu kyseliny močovej, čím odstraňuje samotnú príčinu ochorenia. A zároveň má tlmivé účinky proti bolesti, čo umožňuje zlepšiť stav pacienta.

Okrem toho organické kyseliny obsiahnuté vo vrese brzdia rast nádorov, čo je veľmi dôležité pri takých ochoreniach, ako je adenóm a prostatitída.

Počas tehotenstva

Budúce mamičky sa často stretávajú s problémom opuchov, ako aj s ochoreniami obličiek spôsobenými tým, že rastúca maternica tlačí na všetky vnútorné orgány. V takýchto prípadoch je pitie hotových farmaceutických prípravkov nebezpečné, pretože môžu negatívne ovplyvniť stav dieťaťa. Vres však nemá žiadne kontraindikácie, zároveň zmierňuje zápal a má mierny močopudný účinok, čo umožňuje bojovať s pyelonefritídou a odstraňovať opuchy.

Pre deti

Deťom v ranom veku sa neodporúča podávať nálevy a odvary z vresu, ani med, aby sa nevyvolal vznik alergickej reakcie. So zoznamovaním sa s týmito prostriedkami možno začať až keď dieťa dosiahne aspoň 3 roky. Vtedy sa vresový čaj podáva ľahko vzrušivým deťom ako slabé sedatívum. Pomocou neho sa liečia ochorenia dýchacích ciest.

Vres v ľudovej medicíne

Hoci oficiálna veda pokračuje vo výskume vresu a zatiaľ ho nezaraďuje do zoznamu liečivých bylín, v ľudovom liečiteľstve sa používa od najstarších čias. Vres sa okrem iného využíva pri takých ochoreniach:

1. Zápal močového mechúra a obličiek, chronická pyelonefritída. V takom prípade sa odvar pripravuje nasledovne – 2 čajové lyžičky suchej rozdrvenej suroviny sa zalejú pohárom práve prevarenej vody a nechajú sa lúhovať 15 minút vo vodnom kúpeli, potom sa nechajú pod zakrytým vekom až kým nevychladne. Prostriedok sa pije po troškách počas dňa.
2. Patológie kĺbov zápalového charakteru (artritída, reumatizmus, polyartritída). Môžete piť odvar pripravený podľa vyššie uvedeného receptu. Na liečbu týchto patológií sa však používajú aj obklady. Na ne vezmite 1 polievkovú lyžicu sušených kvetov na 300 ml vriacej vody (to je jeden a pol šálky) a nechajte túto zmes v termoske 2 hodiny. Obklad sa robí z gázy zloženej v niekoľkých vrstvách, ktorá sa ponorí do teplej infúzie, jemne vyžmýka a priloží na postihnutý kĺb, pričom sa fixuje elastickým obväzom a zhora prikryje vlnenou látkou alebo šálom. Obklad sa nechá pôsobiť 30–60 minút. Procedúru opakujte denne.
3. Stomatitída, zápalové ochorenia ďasien alebo jazyka. Odvar sa pripravuje takto – 2 polievkové lyžice sušených kvetov zalejte 0,4 l vriacej vody, držte na vodnom kúpeli 15 minút a nechajte vychladnúť. Takto je spôsob prípravy rovnaký, ale odvar bude koncentrovanejší. Týmto prostriedkom si vyplachujte hrdlo a ústnu dutinu každé 2–3 hodiny. Môžete robiť aj stomatologické kúpele jednoducho tak, že naberiete tekutinu do úst a podržíte ju 3–5 minút (potom ju vypľujete, naberiete novú dávku a postup opakujete).
4. Angína, tonzilitída, iné ochorenia hrdla. Taktiež sa používa teplý odvar z vresu na kloktanie.
5. Bronchiálna astma a zápaly dýchacích ciest. Vresový čaj sa pripravuje nasledovne – 1 čajovú lyžičku listov a kvetov zalejte šálkou vriacej vody a nechajte lúhovať 10–15 minút. Hoci sa tradične odporúča piť šálku tohto čaju večer, pretože má upokojujúci účinok, nemali by ste to robiť tesne pred spaním (nápoj má močopudný účinok). Lepšie je vypiť čaj pár hodín pred spaním.
6. Kolitída, hnačka, bolesti brucha spojené so syndrómom dráždivého čreva. V takýchto prípadoch sa tiež pije vresový čaj – najviac jedna šálka denne.
7. Na dosiahnutie močopudného účinku sa konzumuje 100 ml vresového medu pripraveného podľa nižšie uvedeného receptu. Tento prostriedok sa považuje aj za účinný na odstraňovanie kameňov z močového mechúra a obličiek, ale iba ak sú konkrementy malej veľkosti.
8. Poruchy nervového systému, kožné ochorenia, artritída a reumatizmus. Odporúčajú sa kúpele na báze vresu. Na ne je potrebný nálev vo veľkom množstve a s vysokou koncentráciou. Na prípravu vezmite pol šálky sušeného kvetového materiálu na 5 l horúcej vody, ktorá práve prevrela. Nechajte lúhovať pol hodiny, potom prefiltrujte cez gázový filter a nalejte do vane. Dĺžka vodnej procedúry by nemala presiahnuť 20 minút. Robte ju najlepšie večer, môžete aj každý deň, pretože nemá žiadne vedľajšie účinky.
9. Kožné ochorenia. Na liečbu sa môže používať prášok zo sušeného vresu. Používajú sa naň kvety aj listy, ktoré sa rozomelú takmer na prach. Týmto práškom sa posype rana, ktorá sa dlho nehojí, a navrch sa priloží sterilný obväz. Prášok z vresu pôsobí ako prírodné antibiotikum. Postup sa opakuje každý deň, až kým sa rana nezahojí. Tento prášok možno tiež primiešať do liečivých mastí, ktoré sa používajú na hojenie popálenín.

Vyššie opísané obklady sa používajú aj pri alergickej vyrážke, dermatitíde a ekzéme. Považujú sa za účinný prostriedok proti lišajom, popáleninám a povrchovým ranám.

Med z vresu (včelársky produkt, a nie nápoj pripravený na báze rastliny) môže pôsobiť ako upokojujúci prostriedok; stačí ho užívať 1 čajovú lyžičku denne, najlepšie večer.

V ľudovom liečiteľstve sa môže používať aj šťava z vresu, ktorá sa získava nie zo sušeného, ale z čerstvej suroviny. Používa sa hlavne na kloktanie hrdla a pri liečbe stomatitídy a ochorení ďasien. Užíva sa aj vnútorne – považuje sa za dobrý prostriedok na normalizáciu hladiny cukru v krvi. Možno ju však používať aj ako vonkajší prostriedok, a to aj na liečbu zápalu spojoviek.

Druhy liečivých prípravkov

Vres sa používa najmä vo forme vodných a liehových nálevov, ako aj vo forme odvaru alebo čaju (líšia sa rôznou koncentráciou).

Nálev

Je to univerzálny prostriedok, ktorý pomáha pri akýchkoľvek zápalových ochoreniach. Pripravuje sa takto – vezme sa 10 g sušených kvetov a zalejú sa pohárom vriacej vody. Prostriedok sa zahrieva vo vodnom kúpeli na miernom ohni ešte pol hodiny, potom sa preleje do termosky na ďalšiu hodinu a nakoniec sa precedí. Môže sa užívať pri liečbe srdcovo-cievnych ochorení, gastritídy a iných zápalových procesov v žalúdku a črevách. Pije sa 20 ml prostriedku štyrikrát denne pred každým jedlom.

Tinktúra

Na liehovú tinktúru sa častejšie používajú korene rastliny. Pripravuje sa takto – na 10 g suroviny 50 ml medicínskeho liehu. Prostriedok sa nechá 2 týždne na suchom a tmavom mieste, pričom sa nádoba s ním pravidelne vyberá a pretrepáva. Hotová tinktúra sa musí precediť. Užíva sa pri liečbe prostatitídy a tuberkulózy, 30–40 kvapiek 3–4-krát denne, bezprostredne pred jedlom, najlepšie zriedených v malom množstve vody. Tento prostriedok sa môže užívať aj ako všeobecne posilňujúci doplnok pri prechladnutí alebo bronchitíde.

Odvar

V klasickej podobe sa pripravuje takto – vezmú sa 2 polievkové lyžice (20 g) rozdrvených sušených lístkov alebo kvetov a zalejú sa pohárom vriacej vody. Odvar sa drží vo vodnom kúpeli 15 minút, ale neprivedie sa do varu (to je dôležité, inak sa liečivé látky obsiahnuté v surovine zničia). Hotový prostriedok sa chladí 40–45 minút, potom sa preleje cez filter. Dávkovanie závisí od toho, na ktoré konkrétne ochorenie sa používa. Napríklad pri prítomnosti kameňov v obličkách alebo pri ochorení pečene sa celkový objem rozdelí na 3 rovnaké dávky a pije sa pol hodiny pred jedlom 2–3-krát denne.

Čaj

Čaj z vresu sa nepoužíva vždy na liečebné účely. Niekedy sa pije jednoducho pre potešenie, a vtedy sa vres v jeho zložení dobre kombinuje s inými rastlinnými zložkami, napríklad so sušenými jahodami, brusnicami, malinami alebo dokonca šípkami. Treba však pamätať na to, že šípky zosilňujú močopudný účinok vresu, preto sa takýmto nápojom netreba preháňať.

Na liečebné účely sa vresový čaj lúhuje klasickým spôsobom, to znamená, že sa vezme 1 čajová lyžička sušených kvetov na pohár vriacej vody a lúhuje sa krátko, doslova 10–15 minút, a pred použitím sa povinne prefiltruje.

Olej

V takejto podobe sa vres používa najmä na kozmetické účely, ale aj pri liečbe kožných ochorení. Vezme sa sklenená nádoba, naplní sa do 2/3 čerstvými alebo sušenými kvetmi vresu a úplne sa zaleje akýmkoľvek rafinovaným rastlinným olejom (môže sa použiť nielen olivový, ale aj slnečnicový). Prostriedok sa lúhuje 15 dní, pričom sa pravidelne pretriasa.

Použitie v kozmetike

Z kvetov sa získava extrakt, ktorý sa široko používa v kozmetológii, pretože obsahuje flavonoidy, triesloviny, organické kyseliny a éterické oleje. Vďaka tomu má vres hojivé a protizápalové vlastnosti, navyše dokáže spomaliť procesy starnutia. Je tiež dokázané, že vres je akýmsi prírodným fotoprotektorom, pretože dokáže chrániť pokožku pred spálením od slnka. A celkovo kompenzuje pôsobenie ultrafialových lúčov, ktoré sú často príčinou predčasného starnutia. To platí, čo sa týka starostlivosti o pokožku.

Ale vres je užitočný aj pre vlasy. Oceňuje sa hlavne pre svoj antiseboroický účinok. Vres totiž pomáha upraviť tvorbu kožného mazu, a to aj na pokožke hlavy, takže je veľmi užitočný pre mastné vlasy, ktoré po takomto losóne vyzerajú zdravé a lesklé.

Takže v kozmetológii sa prostriedky na báze vresu používajú:

• na antibakteriálnu ochranu;
• na odstránenie podráždenia pokožky;
• na tonizáciu starnúcej pokožky;
• na stimuláciu regeneračných procesov;
• na liečbu a prevenciu seborey
• na posilnenie vlasov;
• ako čistiaci, antiseptický a adstringentný prostriedok pri akné a iných vyrážkach.

V domácej kozmetike sa vres môže kombinovať aj s inými prísadami. Napríklad s extraktmi a éterickými olejmi levandule, paliny, čakanky, mäty, medovky – tie sa často používajú spolu na starostlivosť o pleť. V kombinácii s odvarmi žihľavy, chmeľu alebo lopúcha bude vres veľmi prospešný na starostlivosť o vlasy.

V domácej kozmetike sa rastlina používa nasledujúcim spôsobom:

1. Na starostlivosť o suchú a starnúcu pleť sa používa vresový olej pripravený podľa nasledujúceho receptu: sklenenú nádobu na 2/3 naplňte kvetmi rastliny, potom zalejte olivovým, hroznovým alebo mandľovým olejom a nechajte lúhovať dva týždne pri izbovej teplote. Olej sa používa na masáž. Natierajú sa ním kožné vyrážky, ekzémy, rany a popáleniny.
2. Pri akné sa používa nálev z vresu pripravený podľa vyššie opísaného receptu. Ním sa pleť utiera namiesto tonika dvakrát denne – ráno a večer.
3. Na základe odvaru z vresu sa robia obklady, ktoré sa prikladajú na postihnuté miesta pokožky – napríklad pri ekzémoch alebo výskyte vyrážky.
4. Na boj proti seboree sa do pokožky hlavy vtiera nálev z vresu pripravený vyššie opísaným spôsobom. Robí sa to približne pol hodiny pred umývaním hlavy. Pri suchých vlasoch sa vtiera vresový olej, ale ten sa potom musí veľmi dôkladne zmývať.
5. Aby boli vlasy lesklé a zdravé, na oplachovanie sa používa odvar z vresu. Stačí to robiť po umytí hlavy 1–2 krát do týždňa.

V obchodoch si môžete kúpiť hydrolát z vresu (čiže v podstate vodný extrakt), ktorý sa používa na hydratáciu pokožky a pridávanie do rôznych kozmetických prípravkov – od masiek a mastí až po peelingy na tvár a telo.

Okrem toho sa odvar alebo nálev z vresu používa na vyplachovanie ústnej dutiny – ako liečebný a preventívny prostriedok proti zápalovým ochoreniam a nepríjemnému zápachu.

Čím je prospešný vresový med

Spravidla, keď sa hovorí o vresovom mede, myslí sa tým nápoj na báze tejto rastliny – ako ten, ktorý sa spomína v balade Roberta L. Stevensona. Príprava domáceho vresového medu je pomerne prácna záležitosť. Ale výsledok stojí za to, pretože sa považuje za jeden z najlepších prostriedkov proti migréne, ktorý svojou účinnosťou a bezpečnosťou výrazne prevyšuje nesteroidné protizápalové lieky.

Vresový med má tiež upokojujúci účinok, môže sa používať dokonca ako mierne hypnotikum. Má omladzujúci účinok a dodáva človeku príval energie.

V klasickej podobe sa vresový med pripravuje nasledujúcim spôsobom. Vezmite 2 polievkové lyžice sušených kvetov vresu, zmiešajte s 1 polievkovou lyžicou kvetov vŕbovky a 2 polievkovými lyžicami akéhokoľvek kvetového medu. Všetko zalejte 0,6 l vriacej vody a nechajte lúhovať dva dni.

Druhá verzia nápoja sa pripravuje inak – vezmú sa 3 hrsť čerstvých výhonkov vresu s kvetmi, zalejú sa 2 l pramenitej (alebo veľmi dobre prečistenej vody) a varia sa na miernom ohni dlho, kým rastlinná surovina neklesne na dno. Keď odvar trochu vychladne, precedí sa a pridá sa kvetový med (to sa robí v záverečnej fáze, aby sa nezničili jeho prospešné látky). Med sa pridáva podľa chuti, aby nápoj nehorkol. Všetko sa premieša, nádoba sa prikryje čistou látkou a nechá sa na tmavom mieste pri izbovej teplote, aby nápoj začal kvasiť. Najprv bude mierne zakalený, ale po niekoľkých mesiacoch sa stane čírym – to znamená, že je hotový. Pije sa opatrne, pretože silno omamuje.

Niektoré odrody vresu sú výbornými medonosnými rastlinami. Pravý vresový med, ten, ktorý je produktom včelárstva, je veľmi prospešný. Vyznačuje sa krásnym červenkastým odtieňom, silnou arómou a mierne trpkou chuťou. Rozpoznať ho možno aj podľa prítomnosti mnohých malých bubliniek v jeho štruktúre. Pravý vresový med je považovaný za vynikajúce antiseptikum. Užíva sa aj pri bronchiálnej astme a dokonca pri pneumónii. Bylinkári tvrdia, že účinne čistí krv od toxínov a moderná veda dokázala jeho antimikrobiálne vlastnosti (hoci nenahrádza syntetické antibakteriálne prostriedky). Med má aj celkovo posilňujúce vlastnosti.

Kontraindikácie použitia

Vres je považovaný za bezpečnú rastlinu, len zriedka vyvoláva alergickú reakciu, ale túto možnosť nemožno úplne vylúčiť. Preto pri výskyte príznakov individuálnej precitlivenosti (vyrážka, opuch a pod.) bude potrebné užívanie prostriedku ukončiť.

Nálevy a odvary z vresu sa nesmú používať pri zápche, pretože situáciu zhoršujú. Z rovnakého dôvodu sú tieto prostriedky kontraindikované pri gastritíde so zníženou kyslosťou – ešte viac ju znížia.

Pri prítomnosti veľkých konkrementov v obličkách alebo močovom mechúre sa neodporúča užívať prostriedky na báze vresu, pretože si neporadia s odstraňovaním kameňov, ale môžu len prispieť k upchatiu ciest.

Vres sa nepoužíva ani pri gastritíde a vrede, ak sú tieto ochorenia v štádiu exacerbácie. Všeobecne treba zvážiť, že pred užitím ktoréhokoľvek z uvedených prostriedkov je potrebné vopred sa poradiť s lekárom.

Zaujímavé fakty o vrese

Hoci oficiálnym symbolom Škótska je považovaný bodliak, v skutočnosti si väčšina ľudí túto krajinu spája s vresoviskami. Nie je to prekvapujúce, pretože túto rastlinu často ospevoval vo svojich básňach škótsky básnik Robert Burns a vresoviská sa objavujú aj v dielach sestier Brontëových – napríklad v „Jane Eyrovej“ a „Búrlivých výšinách“, čím vytvárajú romantické pozadie pre drámy odohrávajúce sa v týchto knihách. No najväčšiu známosť získala balada o vresovom mede od Roberta L. Stevensona.

Po dlhú dobu sa recept takého medu (alebo škótskeho élu) považoval za stratený. V 20. storočí sa podarilo obnoviť technológiu prípravy nápoja, vzniká rovnako aromatický a s ľahkou horkosťou, ktorú opisovali spisovatelia a básnici minulosti.

Ohľadne vresu v Škótsku existuje ešte jedna legenda. Hovorí, že na neúrodnej zemi v horskej oblasti sa nechcela usadiť žiadna rastlina okrem vresu. Ale za to Pán daroval tomuto krovine nielen životaschopnosť, ale aj jemnú vôňu a úžasnú krásu kvetov. Vres je v skutočnosti takmer jediná rastlina, ktorá krásne kvitne na piesočnatej pôde, aj keď takmer neobsahuje dusík a fosfor.

V Škótsku tieto kvety, mimochodom, používali aj na praktické účely. Z nich získavali žlté farbivo na tradičné kárované tartany.

V Škótsku sa verí, že vres prináša šťastie. Práve preto ho často zahrňujú do svadobných kytíc. Okrem toho, jeho vetvičky často nosia so sebou pre šťastie.

Veľmi obľúbený je vres v Nórsku. Tu je tiež považovaný za kvet šťastia, ďalej symbolizuje mladosť a dokonca nesmrteľnosť. V minulosti sa verilo, že tieto kvety môžu zastaviť aj silné krvácanie.

Vres sa používal dokonca aj v slovanských obradoch. Pravda, zbierali ho dávno pred kvitnutím. Bolo potrebné odrezať mladé výhonky v predvečer Veľkej noci, aby ich spálili v peci (pre šťastie). Taktiež vetvičky používali ako amulet – v tomto prípade ich zamurovali medzi trámy alebo zavesili k stropu.

Magické vlastnosti vresu

Ako každá iná liečivá bylina, aj vres má magické vlastnosti. Oddávna sa verilo, že dievča, ktoré nosí vetvičku tejto rastliny v kabelke, sa šťastlivo vyhne znásilneniu. Ak rituálne spálite trochu vresu spolu s listami paprade, môžete vyvolať dážď, ale táto schopnosť rastliny Vám s najväčšou pravdepodobnosťou bude užitočná, keď sa stanete šamanom nejakého afrického kmeňa.

V minulosti vresu pripisovali magické vlastnosti. Mal chrániť pred zlými silami. V keltských magických rituáloch ho používali na očistenie dvora a obydlia od nečistých síl.

U Keltov vres tiež používali na ozdobenie oltárov a magických kruhov, ktoré sa vytvárali pri niektorých pohanských sviatkoch – napríklad na Brigitín deň, teda 2. februára, na Lammas, ktorý sa slávil 1. augusta, a na Halloween (u Keltov sa volal Samhain) – 31. októbra.

V minulosti pripisovali osobitné ochranné vlastnosti bielemu vresu. Verilo sa, že nielen prináša šťastie, ale aj chráni ženy pred znásilnením.

Staré legendy hovoria, že ak sa človek chystá ísť niekam, kde naňho môžu uvrhnúť kliatbu, musí si vložiť do vrecka niekoľko vresových vetvičiek (len tak, aby to nikto nevidel). Ten istý rituál sa vykonáva vtedy, keď je potrebné, aby človeka na stretnutí sprevádzalo šťastie. V niektorých starých knihách sa hovorí, že vres treba nosiť v peňaženke, aby sa v nej zvýšilo množstvo peňazí.

Verilo sa, že ak sa v dome neustále všetko kazí, ak sa nedá vyvetrať (stále zostáva zatuchnutý zápach), ak pravidelne útočia ploštice a blchy, potom naň bolo uvrhnuté čarodejníctvo. A vyrovnať sa s tým sa dalo len pomocou vresu – dymili ním miestnosť. Navyše sa verilo, že to treba urobiť niekoľkokrát. Prvýkrát sa tento postup mal vykonať v prvý večer splnu, potom ešte štyrikrát – s odstupom po dvoch večeroch, teda na tretí.

Rituál vyzerá takto. Vezmú niekoľko bielych podšálok, po jednej na každú miestnosť (vrátane WC, práčovne a komory). Na každú podšálku navŕšia sušený vres. Začínajú od vchodových dverí a pohybujú sa proti smeru hodinových ručičiek. Do miestnosti vnesú podšálku s vresom, zapália ho a trikrát s ňou obídu celú miestnosť, opäť proti smeru hodinových ručičiek. Potom podšálku s ešte tlejúcim vresom nechajú v krajnom pravom rohu (ak počítame od dverí). Potom rovnaký postup zopakujú v ďalšej miestnosti atď. Skoro ráno všetky tieto podšálky pozbierajú, na ktorých v tom čase zostane už len popol z vresu. Tento popol rozvejú na poli pri dome. V nasledujúcich dňoch opakujú opísaný postup.

Tiež sa verilo, že vres sa dá použiť na vyvolanie dažďa. Veriť tomu alebo nie – to si každý rozhodne sám. No liečivé vlastnosti vresu sú nepopierateľným faktom, dokázaným vedou.

Fotografia vresu