Chobotnica: prospešné vlastnosti a recepty na prípravu

Chobotnica je mnohonohý tvor, dravec žijúci v morských hlbinách. Názov je gréckeho pôvodu, v preklade do ruštiny znamená „osem nôh“. Chobotnice patria do radu hlavonožcov. Od dávnych čias o nich koluje povesť ako o príšerách, ktoré napádajú lode a ťahajú ich ku dnu. V skutočnosti medzi 300 druhmi chobotníc nemá ani jeden také krvilačné sklony.

Stredozemné more a Atlantický oceán sú hlavnými miestami výskytu týchto morských tvorov. Najvýraznejšou časťou chobotnice sú jej ramená, dosahujúce až 90 cm, pričom telo meria 25 cm alebo o niečo viac. Celková hmotnosť dospelého jedinca je približne 10 kg.

Dĺžka života chobotnice v prirodzených podmienkach je zvyčajne 2–3 roky. Občas sa však vyskytnú aj 4-ročné, ktoré možno považovať za dlhoveké. Svojou schopnosťou meniť farbu pripomína suchozemského chameleóna. Pravdaže, farba morského tvora závisí nielen od okolitého prostredia, ale aj od jeho nálady. Od nej závisí farba chobotnice: strach ju prinúti zbelieť, hnev – sčervenať, a v pokoji je hnedá.

História ľudstva má početné dôkazy o znalostiach dávnych ľudí o tomto tvorovi a o používaní jeho mäsa v potrave. Veď po tepelnej úprave je chutné, jemné a krehké, a farbou – krémové alebo ružovkasté.

Čím sa líši chobotnica od kalmára

Hoci oba morské tvory patria do radu hlavonožcov, rozdiel medzi nimi je podstatný. Predĺžený tvar tela pripomínajúci cigaru, hlava oddelená od trupu, väčší počet ramien (10 oproti 8) – to sú charakteristiky kalmára.

Chobotnica má zvonovité telo so štyrmi pármi ramien. Pohybuje sa po morskom dne pomaly, bez náhlenia, ba až vznešene. Kalmár sa pohybuje v hĺbke vody trhavými pohybmi ako raketa.

Počas lovu sa chobotnica majstrovsky maskuje a čaká na vhodný okamih na útok. Jej protivník je naopak rýchly a prudký.

Oba hlavonožce vedia meniť farbu, ale z rôznych dôvodov. U chobotnice je farba ukazovateľom nálady, u kalmára je to maskovací prostriedok na zmenu v prípade nebezpečenstva. Oproti svojmu príbuznému má výhodu: dokáže svietiť. Bioluminiscencia je výsledkom fungovania špeciálnych orgánov mäkkýša.

Chobotnice sú samotárky, askétky, kým kalmáry majú kŕdľový spôsob života.

Zloženie a kalorická hodnota

Mäso chobotnice sa konzumuje až po dobrej tepelnej úprave. Tá ho robí mäkkým a jemným, preto má veľa obdivovateľov. Tento produkt láka množstvom vitamínov, minerálnych látok a nízkou kalorickou hodnotou.

1. Omega-3 zaujala medzi pre človeka nevyhnutnými látkami prvé miesto so svojimi 350 mg. K tomu navyše: cholesterol – 48 mg, vitamíny A, E, K, PP a skupiny B, nevyhnutné pre ľudské zdravie. Nemenej dôležitý je medzi nimi cholín. Vyživuje mozog a nervový systém. B12 je najdôležitejší vitamín, ktorý prispieva k syntéze DNA a myelínu.
2. Jód, antioxidanty, konkrétne selén, zinok, kobalt – zaberajú v mäse tohto morského produktu nemálo miesta. Selén pôsobí proti vzniku rakovinových buniek, posilňuje kardiovaskulárny systém. Spolu s vitamínom E vytvára protilátky, ktoré pomáhajú posilňovať imunitný systém organizmu.
3. Človeku, ktorý pravidelne konzumuje morské plody, mäso chobotnice, nehrozia anémia, dermatitída, patológia nechtov ani zosilnenie rastu existujúcich nádorov. Proti všetkému tomu pôsobí zinok. Jeho úloha v boji proti infekčným chorobám a zvyšovaní obranných schopností organizmu je veľká.
4. Kyselina fosforečná je základný stavebný prvok v spojení enzýmov, vďaka ktorým prebiehajú chemické reakcie v bunkách ľudského tela.
5. Kobalt prispieva k metabolizmu mastných kyselín, sacharidov a kyseliny listovej. Je nevyhnutný pri normalizácii hladiny cukru v krvi, činnosti srdca a krvných ciev.
6. Aminokyseliny sú zastúpené glycínom, lyzínom, valínom, tyrozínom, metionínom.
7. Glycín pomáha znižovať stresový stav a zvyšovať duševné schopnosti.
8. Ľuďom trpiacim častými vyrážkami herpesu pomôže v boji s chorobou lyzín, tiež pomáha vstrebávať bielkoviny.
9. Tyrozín je bojovník proti poklesu výkonnosti mozgu, depresii a chronickej únave, hypotónii a vegetatívno-cievnej dystónii.
10. Metionín chráni pečeň pred choroboplodnými faktormi.

Užitočnosť mäsa chobotnice nadobúda ešte väčší význam vďaka nízkej kalorickej hodnote – 82 kcal na 100 g produktu. Obsah bielkovín, tukov a sacharidov v ňom je o niečo vyšší ako 18 g, pričom bielkoviny tvoria významnú časť – takmer 15 g.

Bohaté zloženie prospešných látok v mäse chobotnice a nízka kalorická hodnota robia produkt žiadaným nielen u gurmánov, ale aj u tých, ktorí sa starajú o svoje zdravie.

Čím je chobotnica prospešná

Všeobecné prínosy

Prospešnosť chobotnice je určená jej blahodarným vplyvom na ľudské zdravie:

• normalizácia tlaku;
• ozdravenie pokožky;
• nasýtenie energiou (dôležité pri ťažkej fyzickej práci);
• posilnenie pankreasu a tráviaceho systému;
• boj proti nádorom, starnutiu, anémii, astme a bronchitíde.

Pre ženy

Pre nežné pohlavie, ktoré sa najviac zaoberá problémami predlžovania mladosti a stavom pokožky, sa mäso chobotnice stane jedným z prvých pomocníkov. Ženská postava získa potrebné tvary pri konzumácii jedál z tohto mäkkýša. Mäso je tiež prospešné pre reprodukčnú funkciu žien.

Pre mužov

Okrem prospešného vplyvu všetkých zložiek chobotnice na zdravie, muži pri pravidelnom užívaní produktu zaznamenajú nárast svalovej hmoty.

Počas tehotenstva

Pre budúce matky je používanie mäsa chobotnice v malých porciách prospešné z dôvodu obsahu obrovského množstva omega-3 kyselín, vitamínov a mikroelementov.

Počas dojčenia

Obdobie dojčenia nemôže byť zákazom pre používanie produktu v strave, ak nespôsobuje negatívnu reakciu organizmu u dieťaťa a matky. Avšak miernosť v takejto strave a rada odborníka pomôžu vyhnúť sa vážnym komplikáciám so zdravím.

Pre deti

6–8 rokov – vek, od ktorého takýto exotický produkt pri absencii alergickej reakcie môže byť mimoriadne prospešný. Posilňovanie kostí, zubnej skloviny, zlepšenie funkcie mozgu – to všetko sa deje pod vplyvom prospešných látok chobotnicového mäsa. Obzvlášť prospešný je produkt pri výmene mliečnych zubov za trvalé.

Obdobie aktívneho rastu dieťaťa – čas, v ktorom je konzumácia chobotnice obzvlášť vítaná. Produkt pomáha pri stimulácii mozgovej činnosti, posilňovaní pamäti, rozvoji inteligencie detí.

Pri chudnutí

Vďaka vysokému obsahu bielkovín, malému množstvu tukov a sacharidov je mäso chobotnice ideálne pre tých, ktorí chcú schudnúť bez zvláštnych obetí, napríklad bez vzdania sa červeného mäsa.

Mäso exotického mäkkýša je nasýtené prospešnými zložkami, ktoré zlepšujú zrak, odvádzajú z tela vodu a tuky. Starší ľudia v ňom nájdu produkt, ktorý pomáha pri liečbe aterosklerózy a pri prevencii Alzheimerovej choroby. Navyše ocenia jeho výživnosť, minimálny obsah kalórií a ľahkú stráviteľnosť.

Problémy s hypoxiou môžu byť tiež vyriešené pomocou mäsa chobotnice, pretože je akýmsi antioxidantom, obohacuje organizmus kyslíkom. Konzumácia tohto morského produktu nie je obmedzená vekom spotrebiteľa.

Škody a kontraindikácie

Chobotnicové mäso nie je ideálnym produktom pre všeobecnú konzumáciu. Keď sa po konzumácii jedál na pokožke objavia vyrážky a pupienky, začne nevoľnosť, vracanie a iné príznaky intoxikácie, zhoršia sa existujúce ochorenia – je veľmi pravdepodobné, že ide o individuálnu neznášanlivosť na produkt.

Rovnako ako všetky existujúce morské plody, chobotnice by sa nemali konzumovať po rozmrazení: v nich dochádza k rýchlemu rozkladu bielkovín, čo vedie k otravám jedlom. Chobotnica je schopná vo svojom tele hromadiť ortuť a jej zlúčeniny. Nedostatočná tepelná úprava vedie k zhoršeniu zraku, sluchu a stavu nervového systému.

Cholecystitída, vredové choroby žalúdka, čriev, pankreasu sa zhoršia konzumáciou mäsa mäkkýša. Nerozvážne užívanie produktu tehotnými ženami a dojčiacimi matkami môže spôsobiť problémy s ich zdravím a stavom dieťaťa.

Aby sa chobotnica nestala zdrojom zdravotných problémov, treba byť pozorný pri výbere a príprave jedál z nej.

Ako vybrať a skladovať chobotnicu

1. Prvým znakom čerstvosti produktu je jeho vôňa. Čerstvá chobotnica by mala voňať po morskej rybe.
2. Pri výbere je lepšie orientovať sa na jeho veľkosť: mäso veľkého jedinca je zvyčajne tuhé a bez chuti, zatiaľ čo u malých a stredných, s hmotnosťou nižšou ako 1 kg, je jemné a šťavnaté.
3. Pri kúpe chobotnice sa treba orientovať na čerstvosť. O tom povedia oči hlavonožca: ak sú priehľadné – oplatí sa kúpiť, zakalené – nestojí za to riskovať. Pravda, nie vždy sa dajú nájsť oči, pretože veľkú chobotnicu predávajú po častiach.
4. Telo by malo byť pružné. Overiť to je ľahké: po stlačení jamka zmizne.
5. Koža, ktorá sa odlupuje od mäsa chobotnice, hovorí o jej „nie prvej čerstvosti“.
6. Svetlohnedé sfarbenie je znakom úspešného nákupu. Vnútorná časť ramien by mala byť svetlejšia ako vonkajšia.
7. Ramene hlavonožca by mali byť čisté, bez škvŕn.
8. Lepšie je kúpiť celé telo, a nie len ramená. To je záruka čerstvosti produktu.
9. Na obale s konzervovanou chobotnicou by mal byť dobre viditeľný dátum, doba skladovania a zoznam len nevyhnutných ingrediencií.

Čerstvá chobotnica, aj mrazená, by sa nemala skladovať dlhšie ako tri dni v podtlakovom balení. Ďalšie skladovanie môže viesť k zdravotným problémom. Surového mäkkýša je nevyhnutné uvariť, ochladiť a až potom skladovať v podtlakovom balení v mrazničke.

Ako čistiť chobotnicu

1. Tečúca voda pomôže očistiť chobotnicu od piesku a nečistôt. Telo sa začne spracovávať od hlavy.
2. Od nej sa nožom oddelia ramená. Potom sa pristúpi k odstráneniu očí. Vyčistí sa vnútorná časť hlavovej dutiny. Zvyškový zobák sa vytlačí a vyhodí. Všetko sa dôkladne opláchne.
3. Koža chobotnice sa zvyčajne odstraňuje po tepelnej úprave. 5–10 minút varenia postačí na to, aby sa koža ľahko stiahla z vychladnutého tela.

Telo ponechané v mrazničke na 1–3 dni sa stáva mäkším kvôli vode, ktorá zostala v mäse: mení sa na ľad a trhá nervy a svalové vlákna.

Správne očistené telo chobotnice je zárukou bezpečnosti jedla.

Ako pripraviť chobotnicu: recepty

Už v staroveku ľudia poznali chuťové prednosti tohto mäkkýša. Napríklad je známe, že v starovekom Grécku sa hlava a ramená chobotnice plnené korením považovali za vyberané jedlo. Pripravovalo sa pečením a svojou chuťou pripomínalo koláč.

Nielen kuchárom, ale aj bežným gazdinkám je známych nespočetné množstvo spôsobov prípravy chobotnice. Táto morská plodina vytvára skvelú kombináciu s cibuľou, cesnakom, paradajkami, citrónom, olivovým olejom, ryžou, vínom, sójovou omáčkou. Gurmánov a milovníkov produktu už neprekvapia len predjedlá a šaláty s chobotnicou, ale aj hlavné jedlá z tejto morskej plodiny.

Varenie, praženie, dusenie, marinovanie, plnenie, pečenie – všetka táto rozmanitosť úkonov s mäsom chobotnice je dostupná každému kuchárovi. Tiež sa z neho robí mleté mäso a pripravujú sa fašírky.

Rôzne národy majú svoje preferencie. Tak napríklad Japonci milujú chobotnicu s ryžou. Pre Číňanov sú na prvom mieste omáčky. Kórejci môžu ako jedlo podávať živú chobotnicu. Polynézania milujú sušené chobotnice uvarené v kokosovom mlieku alebo pečené v hlinenej peci. V Európe je tento produkt bežnejší v cestíčku a v polievke.

Malé chobotnice sú výborné, ak ich pripravíte na grile. V prípade ich nedostatku si vystačíte s veľkými telami, vopred nakrájanými na kúsky.

Venujte pozornosť! Vyklepané alebo mierne zmrazené pred varením mäso mäkkýša získava osobitnú mäkkosť.

Chobotnica v sójovej omáčke

Jedlo s chobotnicou v «spojení» so sójovou omáčkou, olivovým olejom alebo vínnym octom získa osobitnú a jedinečnú chuť. Pozrime sa na jednoduchý recept.

Ako pripraviť:

1. Nakrájané kúsky (500 g mäsa) obaľte v múke.
2. Kúsky vyložte na rozpálenú panvicu s minimálnym množstvom oleja. Pražte najviac 3 minúty.
3. Vezmite 2–3 strúčiky cesnaku, najemno nakrájajte. Potom 4 polievkové lyžice smotany, 80 g masla, 0,5 pohára vody, soľ, kari korenie (podľa chuti) pridajte k mäsu.
4. Duste 5 minút pod zatvorenou pokrievkou na miernom ohni.

Ako prílohu podajte ryžu, všetko ochuťte sójovou omáčkou.

Chobotnica na grile

Chobotnicu natretú olejom položte na rozohriaty gril približne na 10 minút. Signál pripravenosti – objavenie sa zlatistej kôrky na mäse. Po opečení z oboch strán podávajte jedlo s omáčkou z nastrúhaného cesnaku s olivovým olejom a šťavou z vytlačeného citróna.

Vyprážaná chobotnica

Predvarenú chobotnicu, prednostne menších rozmerov, nakrájajte na kocky a pražte vo vriacom oleji na silnom ohni. Uvoľnenú vodu zlejte. Ďalším krokom pridajte k mäsu zmes z olivového oleja, niekoľkých strúčikov cesnaku. Podľa chuti prilejte trochu citrónovej šťavy. Po uplynutí približne štvrť hodiny pridajte korenie a ľubovoľnú zelenú bylinku. Podávajte horúce.

Dusená chobotnica

V tomto jedle je nielen samotná chobotnica, ale aj uvarená fazuľa v množstve jedného pohára. 2 kg mäsa mäkkýša uvarte vo vode s jednou hlavičkou cibule a 1 polievkovou lyžicou rastlinného oleja najviac 6–7 minút. Oddelene pripravte zeleninový základ z 1 cibule nakrájanej na kolieska, 3 kusov mrkvy, polovice hlavičky cesnaku. Opečte na oleji alebo bravčovej masti do zlatista. Pridajte pol pohára suchého bieleho vína, 6 polievkových lyžíc olivového oleja, priveďte zmes do varu. Vložte fazuľu s nakrájaným mäsom chobotnice, soľ, korenie. Nechajte 15 minút na ohni, pred podávaním pridajte zelenú bylinku. Jedlo je hotové.

Šalát s chobotnicou

V jeho zložení sú tieto zložky: pol kilogramu mäsa z morských plodov, 4 uvarené zemiaky v šupke, 1 červená cibuľa, desiatka cherry paradajok, olivy bez kôstok (asi 60 g), olivový olej (približne 5 lyžíc), po 1 lyžici citrónovej šťavy a balzamikového octu, 1 čajová lyžička tekutého medu, listy šalátu.

Uvarenú chobotnicu nakrájať na malé kúsky, zemiaky na kocky, k nim pridať cherry paradajky rozpolené, cibuľu nakrájanú na polkolieska, listy šalátu natrhané na kúsky. Pred zmiešaním ingrediencií pripraviť omáčku z octu, olivového oleja, citrónovej šťavy a medu. Šalát je hotový, zostáva pridať soľ a omáčku.

Šalát pre tých, ktorí chcú schudnúť

Približne 300 g chobotnice nakrájanej na malé kúsky pridať do kastróla, kde boli 2 minúty opečené 3 strúčiky cesnaku. Po 5-minútovom dusení k mäsu pridať na plátky nakrájané cherry paradajky – asi 200 g, 1 avokádo a rovnaké množstvo papriky, na polkolieska nakrájanú červenú cibuľu. Záverečný krok – dochutiť takmer hotové jedlo omáčkou, v ktorej sú zmiešané chilli a citrónová šťava v rovnakom pomere.

Polievka z chobotnice

Gurmáni a milovníci jedál z morských plodov poznajú tuniskú polievku. Aby sa zachovala šťavnatosť a jemnosť mäsa, je dôležité nedopustiť jeho prevarenie.

Opečte na oleji štvrť hodiny kocky 1 cibule, 3 rozdrvené strúčiky cesnaku, jemne nakrájanú mrkvu a zväzok zeleru. Polovicu pohára paradajkového pretlaku vlejte do oleja a všetko duste asi 10 minút. Po uplynutí času pridajte nakrájané mäso z chobotnice (v množstve 1 kg) s vodou. Voda by mala byť asi dva prsty nad úrovňou vložených surovín. Po varení znížte oheň, pridajte korenie. 20 minút pred koncom varenia pridajte do polievky koriander a pšeničnú krúpu. Polievku podávajte až po úplnom varení mäsa z chobotnice. Na to potrebuje asi jeden a pol hodiny.

Predjedlo z chobotnice

Po 35-minútovom varení mäsa z chobotnice ho nechajte v hrnci prikrytom utierkou asi 20 minút. Hotové a vychladené mäso nakrájajte na malé kocky a vložte do rozohriateho olivového oleja. Pridajte na plátky nakrájané 2–3 strúčiky cesnaku, 2 lyžice paradajkového pretlaku, pár vetvičiek rozmarínu, soľ a červené korenie podľa chuti. Miešajte a varte, kým sa voda úplne neodparí. Originálne predjedlo, obľúbené u Talianov, je hotové.

Chlebíček s chobotnicou

Takéto občerstvenie je obzvlášť populárne v Grécku. Na sendvič sú najvhodnejšie chápadlá varené 20 minút. Kúsky nakrájanej chobotnice vložte do hrnca s 300 ml vody. Po 20 minútach varenia nalejte 1 pohár bieleho vína. Počkajte, kým sa alkohol trochu odparí, a postupne do hrnca vložte na kolieska nakrájaných 250 g olív, nasekané 2 strúčiky cesnaku, 1 pohár olivového oleja, 1 polievkovú lyžicu kapár a čerstvé cherry paradajky – 400 g. Ak používate konzervované paradajky, je lepšie ich pridať na konci 30-minútového varenia. Jemne nasekaná petržlenová vňať a mletá paprika dodajú chuť a vôňu. Soľ nie je potrebná. Zmes položte na plátky bagety natreté olivovým olejom a opečené na grile.

Mäso chobotnice sa teraz stáva obľúbenou surovinou pri príprave rôznych jedál aj v krajinách, ktoré nemajú prístup k moru.

Ako správne jesť chobotnicu

Hlavonožec prestal byť pre mnohé národy pochúťkou. V Japonsku sú suši a takoyaki s chobotnicou celkom bežné jedlo. Obľubujú ho aj obyvatelia Havajských ostrovov. Stredomorská kuchyňa obsahuje nespočetné množstvo receptov s duseným, vareným, smaženým, soleným, sušeným a dokonca čerstvým mäsom chobotnice.

Môžete jesť živé?

V Kórei je obľúbené jedlo z malých surových, takmer živých chobotníc. Usmrtia ich tesne pred podávaním. Nervy, ako je známe, odumierajú dlho, preto pohyb chápadiel ešte nejaký čas neprestáva. Milovníci adrenalínu môžu jedlo vyskúšať. Netreba však zabúdať, že chápadlá sa môžu prilepiť na pažerák. To je smrteľné nebezpečenstvo. Podľa štatistík ročná úmrtnosť z lásky k tomuto jedlu je 6 osôb.

Môžete jesť atrament?

Na bruchu chobotnice sa nachádza svalový vak, alebo jednoduchšie povedané – atramentový mechúr. Hlavonožec ho používa na odplašenie nepriateľov alebo paralyzovanie čuchu dravých rýb. Vytláča zo seba zmes atramentu, hlienu a vody.

Atrament chobotnice nepredstavuje pre človeka žiadne nebezpečenstvo. Mnohé národy Stredomoria ho používajú na ozdobu jedál. Ako jedlo však nie je vhodný.

Môžete jesť hlavu chobotnice?

Môžete. Je jemnejšia ako chápadlá, preto bude na varenie potrebovať menej času. Milovníci exotických jedál prevzali od starých Grékov spôsob varenia hlavy chobotnice s korením. Plnia ju jemne nasekanými bylinkami s rôznymi prísadami a pečú v rúre.

Môžu moslimovia jesť chobotnicu?

V Koráne je napísané všetko, čo je moslimovi dovolené a zakázané. Chobotnica patrí medzi morské živočíchy, ktorých konzumácia je povolená. Hlavná kniha islamu totiž tvrdí: všetko, čo sa nachádza v morskej vode, ulovené, živé alebo mŕtve, nie je moslimom zakázané jesť.

Toto exotické stvorenie je známe ako zaujímavý obyvateľ morských hlbín. Chobotnica je rovnako známa ako súčasť receptov mnohých národov, ktoré používajú morské plody.

Zaujímavé fakty o chobotniciach

1. Tento hlavonožec samotár je vďaka tvaru tela považovaný za najúžasnejšie prírodné stvorenie.
2. V jeho lebke sa nachádza mozog v tvare donutu, ale úplne chýbajú akékoľvek kosti.
3. Oči chobotnice majú tvar obdĺžnika.
4. Hoci ho príroda obdarila niekoľkými spôsobmi pohybu, chobotnica v podstate chodí alebo lezie. Pláva menej často.
5. Všetky existujúce druhy chobotníc vystreľujú atrament na ochranu. Môžu uškodiť iným morským obyvateľom, ale človeku neublížia. Vystreknutý atramentový oblak chobotnicu nielen skryje, ale aj neutralizuje pachy. Existuje jediný druh takéhoto mäkkýša, modrokruhová chobotnica, ktorej atrament môže zabiť človeka.
6. Tento druh mäkkýša loví najmä v noci. Jeho korisťou sú ryby, kôrovce a malé mäkkýše, ktoré vyťahuje z ulít. Ak sa mu to nepodarí, použije toxín, ktorý ulitu rozpúšťa.
7. Zajatie pre chobotnicu zvyčajne končí smrťou.
8. Ako dokázali výskumy, tieto tvory majú pamäť, krátkodobú aj dlhodobú.
9. V prírode je veľká rozmanitosť chobotníc rôznych veľkostí, ale ich správanie je rovnaké.
10. Kvôli absencii kostry má tento hlbokomorský mäkkýš prístup do akýchkoľvek štrbín. Jeho veľkosť môže byť štyrikrát väčšia ako diera, do ktorej sa môže dostať.
11. Chobotnice majú prvenstvo v inteligencii spomedzi všetkých bezstavovcov. Dajú sa cvičiť. Pamätajú si svojich „vychovávateľov“, sú schopné rozlišovať tvary a odskrutkovať poháre. Intelekt hlavonožcov dokázala chobotnica Paul, ktorá predpovedala všetky výsledky zápasov nemeckého futbalového tímu.
12. Potravu pred konzumáciou chobotnica ochutnáva pomocou chuťových receptorov, ako keby to boli senzory. Má ich viac ako 10 000.
13. Vedci poznajú viac ako 300 druhov chobotníc. Sú však presvedčení, že veda nepozná všetky druhy.
14. Krv sa pohybuje telom mäkkýša vďaka tomu, že má tri srdcia. K žiabram posielajú krv dve srdcia, jedno srdce cirkuluje krv po tele. V krvi tohto tvora je veľa medi, preto je „aristokratická“, teda modrá.
15. Nielenže sa farba chobotnice môže meniť v závislosti od nálady a miesta ako prostriedok ochrany, ale sú tiež schopné odpudzovať predátorov napodobňovaním ich správania.
16. Keď sa mu odtrhnú ramená, po nejakom čase mu na mieste straty opäť dorastú. Chobotnica v nebezpečenstve, podobne ako jašterica ktorá odhodí vlastný chvost, si môže sama zlomiť ramená.
17. Tento mäkkýš nemá sluch a žiadny druh nemá zvukovú komunikáciu.
18. Životnosť rôznych druhov chobotníc je od šiestich mesiacov do piatich rokov. Párenie je pre samcov často hlavnou príčinou smrti. Navyše ich môžu samice zjesť. Samice umierajú po tom, čo sa objaví potomstvo. To musí samo bojovať o prežitie. Ale aj medzi „ľahostajnými“ k budúcnosti svojich „detí“ chobotnicami sa vyskytujú výnimky. Napríklad tichomorská pruhovaná chobotnica dlho neopúšťa samicu, niekoľko mesiacov sa s ňou „muchľuje“. A matka sa o mláďatá stará celé mesiace.
19. Tieto mäkkýše sa pária iba raz za celý život.
20. Samička nakladie približne 200 000 vajíčok, ale miera prežitia vyliahnutých mláďat nepresahuje 30 %.
21. Tichý oceán je známy najväčšími exemplármi chobotníc. Možno tam nájsť jedince s hmotnosťou až do 45 kg. Veľkosť najmenšieho kalifornského hlavonožca je 2,5 cm.
22. Chobotnice sú čistotné obyvateľky morských hĺbok. Namiesto metly „vymetajú“ nečistoty vodou, ktorú vypúšťajú prúdom z lievika na tele. Zvyšná potrava sa vždy nachádza na jednom špeciálnom mieste.

Chobotnice sú nezvyčajné morské tvory, ktoré sa označujú aj ako hlavonožce: ich ruky, či nohy, presnejšie chápadlá, vyrastajú z hlavy. Nech ich nazývajú akokoľvek, ľudstvu sa páči nielen ich nezvyčajný vzhľad. Ľuďom sa chobotnice páčia ako potravina bohatá na množstvo prvkov potrebných pre organizmus.

Fotografia chobotnice