Ako odstrániť horkosť z cibule: 7 spôsobov

Cibuľa od siedmich neduhov – tak charakterizovali naši prapredkovia túto zeleninu. V dávnych časoch ľudoví liečitelia zistili, že je nielen chutná, ale má aj množstvo užitočných vlastností – od úpravy trávenia a zlepšenia chuti do jedla až po schopnosť čeliť prechladnutiam a chrániť ľudí pred baktériami a vírusmi.

Dnes si nemožno predstaviť polievku alebo šalát bez cibule. Nie každému však vyhovuje jej ostrá chuť a horkosť, ktorá sa niekomu zdá ako rozprávkový pôžitok, iní ju neznášajú. Obzvlášť vyberavé sú deti – jedno malé trucovité dieťa bude odsúvať tanier zakaždým, keď pocíti cibuľový zápach alebo chuť. Preto mamy a babičky musia hľadať spôsoby, ako zbaviť cibuľu horkosti.

Príčiny nadmernej horkosti cibule

Kým cibuľa nie je nakrájaná, je to lesklá, na pohľad príjemná zelenina. Len čo narušíte jej štruktúru nožom, okamžite sa začne šíriť prenikavý zápach, z ktorého sa tlačia slzy. Rastlina sa tak snaží chrániť pred poškodením. Príroda vytvorila taký ochranný mechanizmus, pri ktorom sa nielen uvoľňujú pre organizmus užitočné fytoncídy, ale dochádza aj k rozpadu buniek sulfónovej kyseliny obsiahnutej v cibuli. To spúšťa chemické reakcie, ktoré tvoria plyn; jeho zložkou je kyselina sírová, ktorá dráždi sliznicu očí.

Cibuľová horkosť je tiež svojským „protestom“ rastliny proti krájaniu, teda proti rozrušeniu jej buniek. Prečo je však cibuľa niekedy veľmi horká, inokedy celkom znesiteľná alebo takmer sladká? Odpovedí na túto otázku je niekoľko.

1. Po prvé, stupeň horkosti určuje odroda cibule. Existujú veľmi štíplavé odrody – nazývajú sa ostré, polostré, ako aj sladké – s vysokým obsahom prírodných cukrov.
2. Po druhé, dokonca aj cibuľky tej istej odrody sa môžu výrazne líšiť v stupni horkosti – všetko závisí od podmienok pestovania. Konkrétne veľký význam má množstvo fosforečných hnojív zapracovaných do záhonu. Ich nedostatok nepriaznivo ovplyvňuje chuťové vlastnosti zeleniny, cibuľa začne výrazne horknúť.
3. Po tretie, rastlinu treba hojne polievať. Pre nedostatok vody v cibuľkách sa zvyšuje koncentrácia všetkých zložiek, vrátane tých, ktoré im dodávajú horkosť, a éterických olejov. Preto skúsení záhradkári určite venujú polievaniu veľkú pozornosť, najmä v horúcom a veternom počasí.
4. A po štvrté, na množstvo horkosti vplýva termín zberu úrody. Ide o to, že v čase dozrievania, ku koncu leta, koncentrácia éterických olejov dosahuje svoje maximum, preto je jesenná, neskorá cibuľa horkejšia ako jej letný príbuzný.

Zároveň treba poznamenať, že horkejšie odrody – ako Centurion, Pogarský, Hercules, Sturon – obsahujú viac fytoncídov, ktoré úspešne bojujú proti choroboplodným mikróbom, ktoré sú schopné zvládnuť dokonca aj pôvodcu tuberkulózy – Kochov bacil. Preto sú prospešnejšie pri ich používaní ako prevencia sezónnych prechladnutí. A takéto odrody sa aj lepšie skladujú, stredne veľké hlávky ostrej a polooctrej cibule sú schopné vydržať bez straty obchodného vzhľadu a spotrebiteľských vlastností až 10 mesiacov, zatiaľ čo sladké sotva vydržia 5.

Preto v prevažnej miere aj súkromníci, aj poľnohospodárske podniky uprednostňujú pestovanie ostrých odrôd cibule.

Ako odstrániť horkosť z kuchynskej cibule

Horkosť z cibule možno odstrániť niekoľkými spôsobmi. Sú gazdinky, ktoré si zvykli spracovávať cibuľu v mikrovlnke doslova za 10 sekúnd, zohrievaním na strednom výkone. Dôležité je neprepáliť to, aby zelenina nezmäkla, a pred konzumáciou ju ochladiť.

V niektorých rodinách sa zbavujú horkosti cibule tým, že očistenú zeleninu odložia do chladničky. Po niekoľkých hodinách je cibuľa chuťovo jemnejšia, pričom si zachováva šťavnatosť. Na urýchlenie procesu ju možno vložiť aj do mrazničky, ale len na krátko – doslova na 3–4 minúty, aby nestihla zamrznúť, inak stratí nielen horkosť, ale aj cibuľovú chuť.

Horkosť odchádza aj z cibule, ktorú rozkrojili na štvrtiny a na niekoľko minút vložili do vody okyslenej octom alebo kyselinou citrónovou.

Ak sa cibuľa plánuje použiť do krémovej polievky, netreba sa obávať predbežného odstránenia horkosti: sama zmizne počas varenia.

No najtradičnejšie spôsoby zbavenia sa horkosti sú blanšírovanie v horúcej vode, opekanie, restovanie.

Pomocou vriacej vody

Aby cibuľa nebola horká, gazdinky ju najčastejšie blanšírujú – to znamená, že ju oparia vriacou vodou. Túto metódu používali už staré mamy, je jednoduchá, nenáročná a nevyžaduje ďalšie prísady.

Najjednoduchší spôsob blanšírovania – opariť vriacou vodou priamo z kanvice nakrájanú cibuľu vloženú do sitka. Po takejto horúcej sprche dopriať jej aj studenú sprchu – to znamená obliať studenou vodou z vodovodu.

Existuje však aj správnejší spôsob blanšírovania. Treba priviesť vodu v hrnci do varu, vypnúť pod ním oheň a vysypať do vriacej vody nakrájanú cibuľu. Po minúte vodu scediť pomocou sitka a cibuľu rýchlo ochladiť v miske s ľadovou vodou. Dlhšie ju vo vriacej vode nenechávajte, zelenina by sa mohla zvonka trochu uvariť.

Takto pripravená cibuľa získa jemnejšiu chuť, prestane byť horká a bude sa hodiť do šalátu z čerstvých uhoriek, paradajok a sladkej papriky.

Ale tento spôsob odstránenia horkosti má aj podstatnú nevýhodu – táto zelenina nebude šťavnato chrumkať.

Aby cibuľa počas odstraňovania horkosti vriacou vodou nebola mdlá, niektoré gazdinky používajú aj ocot: vložia do neho nakrájanú cibuľu hneď po tom, ako ju opláchli studenou vodou, a nechajú ju štvrť hodiny. Zeleninu použijú po zliatí octu.

Existuje metóda, pri ktorej sa kombinuje vriaca voda aj ocot. Treba nakrájať cibuľu na kolieska. V hrnci v pohári vody rozpustiť 3 čajové lyžičky kryštálového cukru a pol lyžičky soli. Hneď ako voda začne vrieť, pridať do nej 50 ml octu, vypnúť oheň a nasypať cibuľu. Nechať ju vo vriacej vode s octom 5 minút, potom tekutinu zliať cez cedidlo a cibuľu opláchnuť studenou vodou.

Takto pripravená zelenina najlepšie ladí s teplými aj studenými rybacími jedlami.

Opečením

Opekaním možno odstrániť horkosť z cibule, ktorá sa plánuje použiť ako samostatné občerstvenie – napríklad k pivu. Na prípravu chutnej cibule treba pripraviť fritovaciu zmes, zmiešaním rovnakého dielu rozpusteného masla so slnečnicovým alebo olivovým olejom.

Zmes olejov treba rozohriať na ohni v hlbokej panvici, pretože sa bude peniť, keď do nej vložíte produkt. Cibuľu pred opekaním nakrájajte na nie príliš tenké kolieska alebo polkolieska, ich hrúbka by mala byť asi 3 mm. Môžete ich pred opekaním nakrátko namočiť do bieleho suchého vína a potom obaliť v múke. Nie je to povinné, ale takéto občerstvenie bude oveľa chutnejšie a zaujímavejšie ako len opečená cibuľa. Opatrne, snažte sa nepopáliť, vložte kolieska do fritovacej zmesi, nedávajte ich príliš veľa, mali by voľne plávať v rozpálenom oleji. A aby proces prebiehal rovnomerne a horúci olej neobišiel ani centimeter cibule, zeleninu treba miešať.

Kúsky opečte do zlatista, potom ich položte na papierový obrúsok, aby ste odstránili prebytočný olej.

Pomocou soli

Existuje ešte jeden jednoduchý a lacný spôsob, ako sa zbaviť horkosti cibule. Pomôže obyčajná kuchynská soľ. Vezmite jednu polievkovú lyžicu, rozpustite v pohári vody a nalejte vzniknutou tekutinou vopred nakrájanú cibuľu na malé kúsky alebo polkolieska. Čím jemnejšie je zelenina nakrájaná, tým rýchlejšie horkosť zmizne. Na jemne nakrájanú cibuľu na kúsky stačí 10 minút. Po uplynutí tejto doby opláchnite studenou tečúcou vodou.

Restovaním

Cibuľu možno urobiť nehorkou aj restovaním – teda zahrievaním na panvici. Treba nakrájať cibuľu podľa toho, ako to vyžaduje jedlo, v ktorom sa bude používať – na malé kúsky, polkolieska alebo kolieska – a vložiť na panvicu s rastlinným olejom, kde ju krátko podržať na ohni. Je potrebné, aby cibuľa bola priesvitná, ale nie opečená. Na to musí proces prebiehať za častého miešania. Medzi miešaniami treba panvicu prikrývať pokrievkou.

Takáto cibuľa obzvlášť dobre odhaľuje svoju chuť a vôňu v teplých šalátoch s mäsom alebo hubami.

Ako odstrániť horkosť z jarnej cibuľky

Zelené peria sú podstatne nežnejšie ako cibuľa, preto sa s nimi musí zaobchádzať oveľa jemnejšie. Neznesú oparenie vriacou vodou – veľmi rýchlo by sa uvarili, stratili by arómu, ich chuť by sa úplne zmenila, farba by utrpela, a navyše by sa zničila značná časť vitamínu C obsiahnutého v zelených perách. Preto sa na odstránenie horkosti vyžadujú iné metódy.

Keď je zelená cibuľa nakrájaná, treba ju jemne a nie príliš silno rozmačkať drvičom na zemiaky alebo valčekom, a ak nie sú k dispozícii, tak rukami. Potom ju poliať malým množstvom rozpusteného masla. Na pridanie do taniera polievky, teplého mäsového šalátu alebo k zemiakom, mäsu či rybe je zelená cibuľa vhodná aj v takejto podobe. Na použitie do šalátu z čerstvých uhoriek a paradajok je lepšie peria opláchnuť teplou vodou.

Ako odstrániť horkosť z červenej cibule

Červená cibuľa je zriedka horká, skôr sa tak deje práve z dôvodu nedostatku zalievania alebo fosforečných hnojív. Pri kvalitnej agrotechnike červené odrody zvyčajne obsahujú málo éterických olejov a veľa cukrov, preto sa vysádzajú hlavne do šalátov. V horúcom jedle takáto zelenina rýchlo stráca peknú farbu a stáva sa špinavo sivou. Z rovnakého dôvodu sa nesmie opaľovať vriacou vodou.

Preto, ak sa predsa len červená cibuľa zdá byť horká, treba sa horkosti zbaviť 10-minútovým namáčaním buď v slanej vode (polievková lyžica soli na pohár vody), alebo vo vode s prídavkom kyseliny citrónovej (polovica čajovej lyžičky na pohár vody).

Je tiež možné červenú cibuľu naložiť – jej farba tým vôbec nestratí, skôr sa stane jasnejšou a zaujímavejšou, a samotná dužina bude mať hlbšiu chuť, získa príjemnú pikantnosť.

Ako naložiť cibuľu, aby ste odstránili horkosť

Nakladanie dobre odstraňuje horkosť z cibule, stáva sa aromatickejšou, pikantnejšou, šťavnatejšou. Marinádu možno pripraviť s octom aj bez neho.

S octom

Na pohár octu bude potrebná lyžička cukru, soli a rastlinného oleja. Zmiešajte ingrediencie, kým sa sypké látky nerozpustia, a vložte cibuľu do vzniknutého nálevu na pol hodiny. Ocot by nemal byť veľmi koncentrovaný, jeho sila by nemala presiahnuť 3 %. Kúpený 9% ocot z obchodu treba zriediť vodou v pomere 1:3.

Cibuľu po vybratí z nálevu netreba oplachovať. Môžete ju okamžite použiť do šalátov, ozdobiť ňou vykostenú sleď alebo iné občerstvenie.

Bez octu

1. Ako nálev možno použiť čistú citrónovú šťavu, práve vytlačenú z ovocia. Koľko jej vziať, sa určuje v závislosti od množstva nakrájanej cibule. Do šťavy môžete pridať lyžičku kryštálového cukru. V takomto náleve namáčajte cibuľku pol hodiny. Šťava výborne odstráni horkosť a pálivosť cibule, pričom sama zostane rovnako aromatická a kyslá, ako bola na začiatku, bez kvapky horkosti alebo cibuľového zápachu. Takúto šťavu, keď z nej už vybrali cibuľu, v prípade potreby možno použiť ako základ na šalátový dresing.
2. Nakrájanú cibuľu vložte do misky (najlepšie sklenenej alebo keramickej), pridajte polovicu čajovej lyžičky soli a celú takú lyžičku cukru, prisypajte 10–12 kryštálikov kyseliny citrónovej a vlejte polievkovú lyžicu citrónovej šťavy. Prilejte do misky trochu prevarenej vychladnutej vody – tak, aby pokryla celú cibuľu. Premiešajte. Podľa želania môžete marinádu okoreniť a pridať do nej bylinky. V tomto roztoku nechajte cibuľu 30–40 minút, potom tekutinu zlejte a zeleninu opláchnite studenou vodou a použite do šalátu.
3. Na odstránenie horkosti z cibule, ktorú plánujete použiť na prípravu šašliku, môžete použiť kefír. Pravda, bude to trvať dlhšie ako pri marinovaní octom alebo kyselinou citrónovou, pretože účinok kefíru je oveľa jemnejší. Pohár kefíru zmiešajte v miske s polovicou malej lyžičky soli a bylinkami, vložte do nej nakrájanú cibuľu na kolieska a premiešajte. Nechajte marinovať hodinu, po uplynutí ktorej zeleninu opláchnite tečúcou vodou.
4. Ďalší jednoduchý spôsob marinovania cibule – namočiť ju do paradajkovej šťavy. Ale kúpená šťava z kartónu nie je vhodná, obsahuje veľa neprirodzených prísad a cukrov. Lepšie je odšťaviť šťavu z paradajok z vlastnej záhrady, pričom na to môžete paradajku jednoducho pomlieť na mäsovom mlynčeku, nie je nutné ani odstraňovať semená. Nakrájajte cibuľu na kolieska alebo polkolieska (drobnejšie nakrájané kúsky bude ťažké vybrať zo šťavy). Do misky vlejte pohár šťavy, prisypajte čajovú lyžičku soli, okoreňte a pridajte koreniny. Vložte cibuľu do misky, premiešajte so šťavou a nechajte marinovať 40 minút. Po uplynutí uvedeného času vyberte zeleninu dierkovanou lyžicou, opláchnite a použite do šalátu alebo ako prílohu k rybím či mäsovým jedlám.

Sladké odrody cibule

Sladká cibuľa nie je úplne sladká v bežnom chápaní. V podstate je to obyčajná cibuľa, ale s jemnejšou chuťou, bez ostrosti, horkosti a výraznej pikantnosti. Tiež ňou slzia oči, vyvoláva slzy – ale nie tak intenzívne ako jej ostrí a polostrí príbuzní. A to preto, že sladké odrody obsahujú menej éterických olejov, ktoré spôsobujú ostrosť a obsahujú síru. Je v nej aj menej fytoncidov, ktoré pri konzumácii cibule vytvárajú ochrannú bariéru proti mikróbom a vírusom. Ale obsahom vitamínov sladké hlavičky nezaostávajú za ostrými.

V zozname sladkej cibule prevažujú odrody s bielou alebo červenou farbou vonkajšej šupky a dužiny. Tvar cibule u nich býva najčastejšie pretiahnutý, oválny.

Čím viac cukrov cibuľa obsahuje, tým je menej ostrá a horká, preto sa lepšie ako iné odrody hodí na prípravu šalátov.

Pažítka (šnitt)
Ako prvá sa skoro na jar objavuje pažítka – tento druh je trvalý. Ak by sme prísne vychádzali z botanickej klasifikácie, je to skôr trvalá bylina, ktorá v strednom pásme Ruska poteší svojou mladou sviežou vňaťou už začiatkom apríla a po celý máj – až do prvých úrod skutočnej kuchynskej cibule. Ľudia jej dali ešte niekoľko názvov, preto je najčastejšie známa ako rezanka, krovitá cibuľa alebo sibírska cibuľa.

Nazývajú ju krovitou preto, lebo nerastie v jednotlivých cibuľkách, ale v malých, pomerne hustých kolóniách. Nevytrhávajú ju celú zo zeme, iba odrezávajú vňať, odtiaľ pochádza aj názov šnitt – v preklade z nemčiny znie ako „rezaná cibuľa“.

Jej vňať je taká tenká a jemná, že je lepšie konzumovať ju v čerstvom stave a nevystavovať ju tepelnej úprave. Ale prvé jarné šaláty sú vďaka šnittu naplnené žiaducimi vitamínmi bez najmenšieho náznaku horkosti. Neskôr sa táto cibuľa stáva veľmi dekoratívnou, keď vyháňa desiatky okrúhlych kvetenstiev bielej alebo fialovej farby.

Napriek tomu, že sa táto cibuľa považuje za trvalku, jej výsadby je lepšie obnovovať buď každoročne, alebo raz za dva roky – vykopať zo zeme, rozdeliť na menšie skupiny a presadiť. Pre tesnosť vo veľkom hustom trse začnú cibuľky tlačiť jedna druhú bližšie k povrchu pôdy a môžu v tuhú zimu vymrznúť.

Šalotka
Len čo sa skončí obdobie šnittu, hneď k stolu dozrieva čerstvá vňať šalotky. Tento druh cibule je široko rozšírený vo francúzskej kuchyni, ktorá je známa svojou vyberanosťou, a cení sa práve za to, že nemá ostrú vôňu a horkosť.

V ľudovom názvosloví sa šalotka nazýva aj rodinná cibuľa, hniezdna cibuľa alebo štyridsaťzubka – pretože z jednej cibuľky vyrastie celá rodina – až 20–25, možno aj viac cibuľiek, a každá z nich dáva zväzok jemných listov. Priemerná veľkosť cibuľky šalotky je od 1 cm do 3 cm v priemere.

Na rozdiel od šnittu je to jednoročná cibuľa; sadí sa buď neskoro na jeseň, alebo skoro na jar, dokonca aj do takmer rozmrznutej pôdy. Dobre znáša mrazy, nevytvára kvetné stonky a pomerne rýchlo dáva prvú úrodu.

Šalotka je oveľa odolnejšia voči tepelnej úprave ako šnitt, preto sa hodí nielen do šalátov, pridáva sa do polievok a hlavných jedál.

Ale aj medzi kuchynskou cibuľou s hlavičkou bežnej veľkosti je nemálo odrôd, ktoré obsahujú veľa cukrov, a preto nevyžadujú dodatočnú úpravu na odstránenie horkosti.

Cibuľky sladkých odrôd sú zvyčajne väčšie a mäsitejšie ako ostré a polostré, a tiež dozrievajú skôr, hoci celkovo medzi nimi nájdeme odrody s ranou, strednou aj neskorou dobou dozrievania.

Z odrôd s červeným sfarbením vynikajú mimoriadnou jemnosťou Purpurová guľa, Retro, Kampillo, Grejtful a Čierny princ, hoci na záhradkách priemerného chalupára prevažuje Red Baron. Z najobľúbenejších bielych treba spomenúť Kometu, Globo a Španielsky 313.

Nie každá sladká odroda môže rásť vo všetkých zemepisných šírkach. Aj keď sa záhradkári z moskovského regiónu snažili pestovať odrodu Jaltinskij, privezenú ako suvenír z Krymu, z tohto nápadu nič dobré nevyšlo – nie je normálna úroda a cibuľa pestovaná v strednom pásme chutí oveľa horšie ako tá južná.

Celkovo medzi sladkými odrodami sú také, ktoré celkom dobre znášajú neskoré jarné mrazy a sú pomerne nenáročné.

1. Kometa – ak chceme byť presní, nie je to odroda, ale hybrid. Patrí medzi univerzálne šalátové cibule. Má atraktívny vzhľad, pestuje sa jednoducho, pretože je adaptovaná na rôzne zemepisné šírky, vrátane normálneho vývoja v strednom pásme krajiny, a vyznačuje sa odolnosťou voči hubovým chorobám – ružovej hnilobe a fuzárióze. Cibuľa je bielej farby, šupiny sú šťavnaté, tesne priliehajúce k sebe. Zber je možné vykonať po 3,5–4 mesiacoch od objavenia prvých výhonkov, ale Kometa sa, ako všetky sladké odrody, skladuje pomerne krátko – najviac pol roka, takže cibuľu je lepšie zjesť pred vianočnými sviatkami, aby nevyšla nazmar. Možno ju použiť ako do šalátov, tak aj tepelne spracovanú, teda do akýchkoľvek prvých a druhých jedál a príloh.
2. Španielsky 313 – táto odroda neskorého dozrievania sa pestuje v mnohých regiónoch – od južného Moldavska po moskovský región. V severnejších oblastiach neposkytuje stabilné bohaté úrody na voľnom priestranstve, tu ju možno pestovať v skleníkoch. Je to tiež biela odroda s pevnou šťavnatou cibuľou, ale je o niečo ostrejšia ako Kometa. Na kulinárske účely je lepšie ju používať čerstvú, bez tepelného spracovania.
3. Globo – ďalšia z najlepších bielych odrôd cibule, patrí medzi odrody neskorého dozrievania. Cení sa nielen za vysokú odolnosť voči hubovým chorobám typickým pre túto zeleninu, ale aj za šťavnatú dužinu a absenciu charakteristického cibuľového zápachu. Okrem toho sa Globo dobre skladuje a vyznačuje sa veľkou veľkosťou cibule – až 800 gramov.
4. Kampillo – červená cibuľa stredného dozrievania, zbiera sa koncom augusta. Je náročná na úrodnosť pôdy, slnko a dostatok vlahy. V sladkej jemnej chuti je jemne cítiť štipľavosť. Cibule majú mierne fialový nádych. Ale farbiaci červený pigment nešpiní ruky ani nezanecháva stopy na riade. Môže sa skladovať dlhšie ako bežné sladké odrody – až 7–8 mesiacov.
5. Red Baron – táto cibuľa sa pestuje na každom druhom súkromnom pozemku. Obľúbili si ju záhradkári pre svoju nenáročnosť, vysokú úrodu a výraznú chuť, ktorá sa výborne hodí k šašliku a šalátu. Zároveň je praktická na použitie, pretože každá cibuľka nie je veľmi veľká, dá sa použiť naraz bez premýšľania, kam uložiť zvyšok hlavy. Správne vysušená úroda Red Barona vydrží do začiatku februára, ale treba ju pravidelne preberať, aby sa odstránili nevhodné exempláre na ďalšie skladovanie.
6. Kendi je hybridná odroda žltej sladkej cibule. Vyznačuje sa nielen sladkou chuťou, ale je aj veľmi skorá – dozrieva menej ako tri mesiace po výsadbe a dva a pol mesiaca po prvých výhonkoch. Jej pestovanie je nenáročné, Kendi nevyžaduje zvýšenú pozornosť, pretože je veľmi nenáročná. Najväčšie úrody dosahujú záhradkári v južných oblastiach, hoci je vhodná aj na pestovanie v strednom pásme. Takáto cibuľa sa však skladuje krátko – najviac pol roka, a to je azda jej jediná nevýhoda. Kendi má veľmi tenké a jemné vonkajšie šupiny, ktoré sa veľmi ľahko odstraňujú, a vnútri je cibuľka biela a šťavnatá. Táto cibuľa je výborná ako šalátová varianta – teda na konzumáciu v čerstvom stave – aj ako súčasť teplých jedál.

Nie všetky z uvedených odrôd sú vhodné pre Sibír a regióny nachádzajúce sa severne od Moskovskej oblasti – tam, kde prírodné podmienky obmedzujú možnosti záhradkárov. Ale aj pre nich existujú odrody sladkej cibule, ktoré sú schopné priniesť úrodu aj v nie veľmi priaznivom prostredí.

1. Sibírsky jednoročný – názov tejto odrody hovorí sám za seba, je určená pre Sibír a preto je mrazuvzdorná, to znamená, že je schopná znášať jarné spätné mrazy aj chlad konca leta. Hoci zvyčajne stihne dozrieť pred nástupom chladov a dažďov, pretože je skorou odrodou. Vyznačuje sa dobrou skladovateľnosťou, môže sa skladovať do apríla. Nedá sa povedať, že je absolútne sladká odroda, v chuti je predsa len prítomná mierna ostrosť.
2. Bessonovský – odroda dávno známa nielen Sibírčanom, ale aj moskovským záhradkárom. Má neveľké cibuľky s žltými povrchovými šupinami, sladké na chuť a zároveň pikantné, mierne ostré – ako takej výraznej horkosti v nej niet. Skladovať ju možno približne 9 mesiacov.
3. Strigunovský – jedna z najstarších ruských odrôd. Možno južanom alebo obyvateľom stredného pásma bude pripadať príliš ostrá, ale pre podmienky Sibíri ju možno považovať za prakticky sladkú. Cibuľa je zvonku žltá, povrchové šupiny pevné, vnútri dužina biela, hutná a málo šťavnatá. Odroda je pomerne suchovzdorná. Strigunovský dozrieva rýchlo, skladuje sa najviac 6 mesiacov.