Genipa: čo je to za ovocie a čím je prospešné

Plodný strom z čeľade marénovité genipa dosahuje výšku až 30 m. Je to štíhly strom s rozložitými konármi, zaujímavý svojimi plodmi, ktoré Angličania nazvali „marmeládová škatuľka”. Hlavne preto, že šupka je hrubá a pevná, a dužina je naplnená aromatickou sladkosťou.

Genipa je opadavá rastlina. Lesklé oválne listy sú po okrajoch lemované zúbkami. Šírka listov sa pohybuje od 4 do 13 cm a dĺžka dosahuje až 33 cm. V strede je jasne viditeľná svetlá žilka.

Súkvetia sú veľké, s priemerom 5–6 cm, typu ružovitých, majú 5 lupienkov žltého, červeného alebo bieleho odtieňa.

Plody genipy sú oválne, s dĺžkou 9–15 cm, šírkou až 9 cm. Šupka je drsná, akoby jemne posypaná múkou. Vo vnútri plodu sa nachádzajú semená svetlohnedej alebo žltej farby. Zaujímavé je, že vnútorná dužina je pôvodne krémovej farby, ale po kontakte so vzduchom postupne žltne. A to nie sú zďaleka všetky jedinečné vlastnosti zámorského ovocia.

Kde rastie

Divoká genipa obsadila územia Kuby, Portorika, Panenských ostrovov, Guadeloupe, Trinidadu – od južného Mexika, Kolumbie a Venezuely až po Peru, Bolíviu a Argentínu. Pestuje sa v tej istej oblasti ako okrasná a plodiaca rastlina. Od dávnych čias pestujú genipu na Filipínach. V niektorých krajinách pestujú strom ako prírodný plot alebo ohradu pre pasienky.

V polovici 60. rokov minulého storočia začala Latinská Amerika realizovať projekt na rozmnožovanie genipy na obnovu lesov na severovýchode Brazílie. Boli tam vytvorené rozsiahle plantáže. Ovocie sa použilo na výrobu likérov a iných potravinárskych výrobkov, a drevo sa používalo na miestne potreby.

V Starom svete je genipa neznáma. Boli pokusy filipínskych nadšencov rozšíriť kultúru v USA. Strom vyrástol na rastlinnej stanici v Miami do výšky až 6 m, ale nikdy nekvitol. V poľnohospodárskom vedeckom centre «Usadba» v Rusku bol tiež vypestovaný veľký strom. Ani ten nepriniesol plody a potom bol zabitý mrazom.

Ochutnávka

Tento strom sa pestuje kvôli plodom. Z nich sa pripravuje zmrzlina, želé, džem, lekvár, šťavy a džemy. V prírodnej forme sa plody dajú jesť len vtedy, keď prezrú a zmäknú. Chuť je kyslá, pripomína sušené jablká.

Najprv treba trochu natrhnúť tenkú šupku ovocia a vysať z neho želé podobný obsah. Všetky semená plodu a jeho šupka sa vyhodia. Ak sa semená predsa len dostanú do ústnej dutiny, musia sa určite vypľuť.

Zaujímavý detail: Šťava genipy je bezfarebná. Ale na vzduchu prichádza do kontaktu s ľudskou pokožkou a mení sa na stálu farbu tmavomodrej farby, preto sa používa ako potravinárske farbivo. Indiáni si kreslia na telo obrázky touto šťavou a farba vydrží stále, až tri týždne.

Nemenej exotické využitie našli rybári. Z nedozretých plodov pripravujú návnadu a obyvatelia vodných plôch sa ochotne zbiehajú k lahôdke, pričom sa chytajú na udicu.

V horúcich tropických krajinách je aktuálny kompót z genipy. Nápoj, ktorý dobre zaháňa smäd, sa pije čistý alebo sa pridáva do vína. Ďalší spôsob sa používa v Portoriku. Plody sa rozrežú, vložia do vody a čaká sa na začiatok kvasenia. Až keď zmes skvasí, pridajú sa voňavé ovocie, bobule, aromatické látky. Okrem zaháňania smädu má nálev aj tonizujúcu vlastnosť.

Stačí ovocie nakrájať, vložiť do džbánu s vodou, pridať cukor a vznikne ľahký nápoj na horúci deň, pripomínajúci limonádu. Na uliciach predávajú obchodníci koncentrát v fľašiach s ľadom. Na Filipínach sú v obľube osviežujúce nápoje, ako aj želé, šerbet a zmrzlina. Dužina niekedy slúži ako prísada ako náhrada pektínu, ktorý pomáha pri želírovaniu ovocných štiav. Dedinčania v Brazílii pripravujú z ovocia džem, sirup, nealkoholický nápoj, víno a silný likér.

V ovocí, ako ukazujú výskumy, sú bielkoviny, sacharidy, kyselina jablčná. Kalorická hodnota – 113 kcal/100 g.

Liečivé vlastnosti genipy

Kompót z genipy je nielen príjemný na konzumáciu a účinne zaháňa smäd. Má aj cennejšie vlastnosti.

1. Obyvatelia Strednej Ameriky si už dávno zvykli používať kompót ako expektorans pri silnom kašli. Liečia ním aj prechladnutia a angínu. Odvar kvetov slúži ako antipyretikum, rovnako ako šťava z listov.
2. V plodoch sa pozoruje bohatý obsah vápnika, fosforu a kyseliny askorbovej (vitamínu C). Je prirodzené, že ovocie pôsobí na ľudský organizmus celkovo posilňujúco a omladzujúco.
3. Pre miestne obyvateľstvo je obvyklé siahať po plodoch genipy v prípadoch ochorenia žltačkou a používať ich ako antihelmintikum.
4. Močopudný účinok robí ovocie nenahraditeľným pri opuchoch rôznej etiológie, ochoreniach močového systému.
5. Ľudová medicína odporúča drviť nedozreté plody a používať ich spolu s odvarom kôry pri liečbe faryngitídy a pohlavných chorôb. Okrem toho, odvar z koreňa je tiež silným preháňadlom.
6. Užitočná je aj kôra genipy. Je bohatá na tanín, čo ju robí nepostrádateľnou pri liečbe infekčných ochorení kože. Ak sa urobí zárez na kmeni stromu, z kôry vyteká svetlá živica, sladká na chuť. Práve ona je tým silným dezinfekčným prostriedkom. Živica sa rozpustí vo vode a vzniknutým roztokom sa umývajú nielen rany a škrabance, ale aj zapálené oči.
7. Zaznamenáva sa aj aktívny antibakteriálny vplyv produktov genipy na škodlivé mikróby, to znamená, že pôsobia ako antibiotikum. Rozdrvené semená sa môžu používať ako emetikum.

Kontraindikácie

Skúsenosti ľudí, ktorí pestujú genipu, konzumujú jej plody, študovali vlastnosti kvetov, kôry, listov, koreňov, naznačujú, že neexistujú žiadne kontraindikácie. Možná je len individuálna neznášanlivosť.

Kde sa používa genipa

V Guyane sa nezrelé ovocie používa najmä ako návnada na ryby. Plody, ktoré spadli na zem, požierajú divé a domáce zvieratá. Lístie slúži ako dobrý kŕmny doplnok pre dobytok.

Kôra sa často používa pri spracovaní kože, slúži na výrobu vlákna. Pravda, takéto nite sa hodia len na hrubé oblečenie.

Mladé drevo sa používa ako palivové drevo, na stĺpiky plotov. Desaťročné stromy idú na rezivo. Drevo je žltkastobiele až jemne ružovkasté, s takmer neviditeľnými žilkami červenkastej farby. Je dobre vláknité, tvrdé, ale pružné, pevné. Avšak toto drevo majú veľmi radi termity, čo spochybňuje jeho pevnosť.

Z dreva genipy sa vyrába mnoho druhov domáceho náradia až po stolárske výrobky. Kvety slúžia ako dobrý medonos pre včely.

Ako pestovať

Genipu je možné rozmnožovať semenami a odrezkami. Semená ani netreba špeciálne pripravovať. Stačí do dobre prekyprenej pôdy do hĺbky pol centimetra vložiť semienko. Miesto musí byť teplé, nad 23 stupňov. Pôdu treba neustále vlhčiť, ale nerobiť ju mokrou.

Výhonky sa objavia po 25–30 dňoch. Vo veku od 6 do 12 mesiacov ich treba presadiť. Strom nie je náročný na pozornosť, výborne prežíva a prosperuje aj v zložitých situáciách.

Ak je prioritou pestovanie ovocia, vzdialenosť medzi stromami sa robí 10–15 m. Opadané lístie slúži na obohatenie pôdy plantáže.

Kultúra rastie doslova pred očami. O tri roky treba čakať prvé plody. Najčastejšie strom rodí raz do roka. Ale existujú mimoriadne úrodné odrody, ktoré tešia svojich majiteľov celý rok. Genipa je priaznivo naklonená premokreniu a dobre sa cíti na pravidelne zaplavovaných pôdach, ale vôbec neznáša chlad a pri miernom mraze neprežije, ale uhynie.

Preto sa táto kultúra nevyskytuje v hornatej oblasti, kde je počasie nestále a odlišné od horúcich a vlhkých tropov.

Kde pestovať
Miesto treba vyberať slnečné, svetlé, ak je tieň, tak málo. Pôda by mala byť neutrálna alebo mierne kyslá. Zálievka musí byť bohatá, aby v lete udržala pôdu neustále vlhkú – práve ten prípad, keď je lepšie preliať ako nedoliať.

Prihnojovanie vykonávajte aspoň dvakrát do mesiaca, striedajte organické a minerálne hnojivá. V zime hnojiť netreba.

Dôležitou požiadavkou na režim je teplo. V zime teplotu udržiavajte na úrovni 15–20 stupňov, v lete – čím teplejšie, tým lepšie. Samozrejme, genipa môže prežiť krátkodobé zníženie teploty na 0, ale radšej neriskujte.

Zaujímavé fakty

1. V rôznych krajinách volajú genipu hagua, čibara, lana, vitu, maluko.
2. V peruánskych vodách žije parazitický sumček «Kandiru». Doslova paralyzuje strachom miestne obyvateľstvo. Dokáže vplávať do akéhokoľvek, aj toho najintímnejšieho miesta človeka a upevniť sa tam ostrými tŕňmi na žiabrach. Parazit sa živí krvou a okolitými tkanivami, nielenže spôsobuje silné bolesti, ale môže viesť až k smrti. Na jeho odstránenie je potrebný chirurgický zákrok. Pomáha aj šťava z plodov genipy alebo prepálené listy. Zavedenie týchto produktov na miesto prichytenia kandiru zabije rybku a potom ju možno odstrániť.
3. Guatemalskí indiáni pripisujú stromu sakrálny význam. Pri určitých rituáloch nosia plody v rukách, dúfajúc a veriac, že ich to ochráni pred nešťastiami a chorobami.

Fotografia plodu genipy